Šesť budhistických cností: 2. Disciplína
Preskúmajme, čo v skutočnosti znamená disciplína v zenovej praxi.
Po „dávaní“ nasleduje „disciplína“, druhá zo šiestich paramít.
V sanskrite je slovo pre disciplínu sila a možno ho preložiť aj ako morálne správanie alebo dobré správanie. Ako tieto veci spolu súvisia?
Na Kole života je zobrazených šesť stavov bytia, ale len jeden sa nazýva ľudský stav. Na Východe sa ľudské vedomie považuje za veľký úspech. Náš tradičný západný názor je, že byť človekom znamená byť vo svojej podstate chybný, ale na Východe byť človekom znamená dosiahnuť ideál ľudskosti. Ak konáme v dôsledku chamtivosti, hnevu alebo pýchy alebo dovolíme, aby sme upadli do zúfalstva, myslí sa, že srdce a myseľ ovládli také veci ako „hladní duchovia“ alebo „bojoví démoni“. Tieto neľudské stavy bytia sú znázornené na ďalších piatich obrázkoch na kolese života.
Buddha vyhlásil, že oslobodenie je možné len z ľudského stavu. Dôležité nie je len mať ľudské telo. Ľudskí musíme byť aj srdcom a mysľou, svojimi myšlienkami a reakciami na okolnosti.
Všeobecne povedané, všetci vieme, ako by sme sa mali správať. Môžeme sa zhodnúť na tom, že existujú správne spôsoby správania sa. Väčšina z nás by chcela byť dobrá, tolerantná a láskavá. Otázka znie: „Prečo takí nie sme?“.
Ak praktizujeme budhizmus v každodennom živote, máme o tomto probléme určitú predstavu.
Na scénu okamžite vyskočí náš starý známy: Tri ohne1. V zenovej tradícii sa tieto ohne personifikujú aj obrazom vola alebo býka. Na desiatich obrazoch s býčím stádom je toto veľkolepé stvorenie spolu s malým pastierom, ktorý predstavuje snahu kráčať po Budhovej ceste.
Po dôkladnom zvážení sa rozhodneme zmeniť svoje správanie, len aby sme zistili okamžitý odpor. Koľkokrát sa nám stane, že zabudneme, cítime sa letargicky alebo si myslíme „teraz nie“? Čo sa stalo s plynulým prechodom od myšlienky k činu, ktorý sme očakávali? Naša emocionálna domácnosť má svoje vlastné predstavy bez ohľadu na to, čo by sme mohli považovať za najlepšie.
Disciplína je prax kultivovania vonkajšej formy správania. Zahŕňa správanie sa určitým spôsobom napriek tomu, ako sa v danom okamihu môžem cítiť alebo myslieť. Možno vám odpustiť, že to môže byť pokrytecké, ale musíte si uvedomiť, že sme starostlivo zvážili zmenu správania a uvažovali sme o dlhodobých výhodách toho, čo sa snažíme urobiť.
Existuje židovský príbeh o starom mužovi s hroznou povahou. Každú chvíľu na niekoho vyletel pre nejaký menší priestupok, ktorý sa mu zdal neznesiteľný. Keď sa upokojil, uvedomil si, že jeho nálada bola neprimeraná. Ospravedlnil sa a bol plný výčitiek. Napriek tomu netrvalo dlho a vyletel na niekoho iného. Celá záležitosť vyvrcholila, keď jedného dňa udrel svojho zaťa za to, že si bez opýtania požičal jeho pero. Starec si uvedomil, že to bolo úplne za hranicou únosnosti, a prosil zaťa, aby mu odpustil. Dokonca ho požiadal o pomoc, aby dokázal udržať svoj temperament na uzde. Mladší muž navrhol, aby sa poradili so slávnym rabínom, ktorý žil v neďalekom meste.
Zať počkal vonku, kým sa starý muž poradil s rabínom. Po pätnástich minútach starý muž vybehol von rozčúlený. Keď sa zať opýtal, čo mu rabín poradil, starý muž trpko odpovedal: „Povedali mi, aby som vždy hovoril jemne. Za koho ma má: za pokrytca?“ Po niekoľkých ďalších nahnevaných príhodách si však starec uvedomil, že mu došli možnosti a mohol by rabínov návrh vyskúšať.
Pre starca nebolo ľahké hovoriť jemne, najmä vo chvíli, keď sa mu to najmenej chcelo. Spočiatku určite nebol dokonalý, ale postupne sa mu to začalo dariť. Ostatní ľudia si to všimli a urobilo to na nich dojem. V situácii, keď by starec za normálnych okolností vybuchol, dokázal reagovať pokojne, aj keď to bolo cez zaťaté zuby. Ľudia v jeho dedine sa čudovali, odkiaľ sa vzala táto nová sila, a začali sa s ním radiť, keď mali vlastné problémy.
Príbeh sa končí v jeden zimný deň. Vonku je vysoká kopa snehu a do kuchyne starého muža prichádza poštár. Keď prechádza po čerstvo vyčistenej kuchynskej podlahe, z topánok mu padá sneh a zanecháva na podlahe zablatené stopy. Starec sa pozrie na neporiadok, potom na poštára a povie: „Dnes musí byť vonku veľká zima.“
V tomto príbehu môžeme vidieť všetky prvky pestovania disciplíny. Je tu uvedomenie si, že požiare spôsobujú spúšť a je potrebná zmena zmýšľania. Potom je tu skutočnosť, že keď už neexistuje iná možnosť, zrazu nájdeme silu uplatniť sa. Keď sa praktizuje nová forma správania, energia, ktorá bola kedysi presmerovaná do ohňa, teraz prúdi do novej formy a oživuje ľudskosť, ktorá je prirodzeným potenciálom každého ľudského srdca.
Ako cvičenie si nájdite malú disciplínu a pestujte ju. Buďte ako mních-novic vo veľkom kláštore, ktorému poradili, aby vždy chodil nehlučne. Môže sa to zdať ako drobný príkaz, ale kráčať vždy takto bez ohľadu na to, ako sa „ja“ cítim - či sa ponáhľam alebo som rozrušený, či cítim chamtivosť, vzrušenie alebo úzkosť - nie je ľahké. Vedomie, ktoré nie je unesené všetkými „neľudskými“ stavmi, je vedomie, ktoré je oslobodené od impulzov v danom okamihu. Nie je to to, na čo Buddha poukazoval?
Pri tomto cvičení využite vlastnú vynaliezavosť. Nájdite si malú disciplínu, ktorá sa dá uplatniť v každodennom živote a praktizovať za každých okolností. Môže to byť prostredníctvom reči alebo činu. Je to budhistická prax, takže by mala zodpovedať určitému zdravému správaniu a podporovať dobrý vzťah k veciam okolo vás, ale samotná prax je len na vás.
Martin Goodson
Editor webovej stránky The Zen Gateway a praktikant zenového budhizmu.
________________________
1„Tvoj dom horí, horí Troma ohňami, nedá sa v ňom prebývať“, tak hovoril Budha vo svojej veľkej kázni o ohni. Dom o ktorom tu hovoril je ľudské telo. Tri ohne ktoré ho spaľujú sú Žiadostivosť, Hnev, a Klam. Všetky tri sú druhom energie a tak sa neskrotia, môžu v ňom búriť a zraňovať, ako nás – tak aj ostatných ľudí! Avšak ak sa vhodne zmierňujú duchovným cvičením, môžu sa transformovať na rýdze teplo skutočnej ľudskosti.
