Šesť budhistických cností: 3. Trpezlivá vytrvalosť
Ak dokážeme „sedieť“ so svojimi impulzmi, možno zistíme, že odchádzajú samé od seba.
Kto z nás nezažil unáhlené konanie, ktoré potom ľutoval? Pri spätnom pohľade sa čudujeme, čo sme robili a aké myšlienky nás k tomu viedli. Paramita trpezlivej vytrvalosti slúži ako cvičenie na zvládnutie práve takýchto chvíľ.
Problém je v tom, že naše impulzívne momenty sa k nám často prikradnú, keď ich najmenej očakávame. V jednej chvíli sa zdá, že všetko je normálne, a zrazu nás premôže nejaká predstava, ktorá pri spätnom pohľade vyzerá ako šialená, ale v tom čase sa zdala byť úplne zmysluplná.
Existuje starý čínsky príbeh o malom chlapcovi, ktorého otec učil pestovať ryžu. V Číne sa ryžové polia bežne vysádzajú na strmých svahoch. Hrebene pripomínajúce brehy obsahujú tieto zaplavené pásy pôdy, na ktorých možno často vidieť zelené výhonky vykúkajúce z vody. Chlapec trávi celý deň tým, že pomáha svojmu otcovi vysádzať ryžové pole. Bosými nohami sa brodí mäkkým bahnom, nadšene sadí malé výhonky a predstavuje si, ako budú rásť. Premýšľa, koľko ryže každá rastlinka prinesie. V ten večer je príliš netrpezlivý na to, aby nechal prírodu ísť svojou cestou. Premožený očakávaním sa vytratí z postele a vráti sa na ryžové pole. Ponorí ruky pod vodu, potiahne za každú sadeničku a predstavuje si, ako sa bude jeho otec na druhý deň ráno tešiť, keď zistí, že už vyrástli o niekoľko centimetrov! Nasledujúci deň však horúce slnko obnažené a zraniteľné výhonky zvädne a celá úroda je stratená.
Silné emócie zužujú naše vnímanie. Prvá vec, ktorá sa stane, keď nás poháňa emócia, je, že sa naše vnímanie danej situácie zúži. V skutočnosti sa dostávame do tranzu. Definícia tranzu spočíva práve v tomto zúžení vnímania. Sme doslova „uchvátení“.
Aj pri meditácii sa môžeme nechať uniesť svojimi myšlienkami. Môžeme sa nechať uniesť aj na niekoľko minút, kým si uvedomíme, že na predmet meditácie sme zabudli. Samotná meditačná prax nám vlastne poskytuje návod, ako by sme sa mali pred touto udalosťou chrániť. Tak v zazene (meditácia v sede), ako aj v každodennej praxi (meditácia uprostred činností) sa kladie dôraz na fyzickú formu.
Ako zdôraznil moderný zenový majster Sokei-an, všetko, čo robíme, má fyzickú podobu. Formálne, poloformálne a neformálne postoje majú príslušnú fyzickú formu; dokonca aj neformálny postoj má svoju formu. Napomína nás ako zenových študentov, aby sme si udržiavali „dobrú formu“ a nedbali na svoje správanie.
Po náročnom pracovnom dni by som sa možno najradšej rozvalil na pohovke a nechal sa unášať, ale moja fyzická forma ovplyvňuje moju náladu aj stav vedomia. Po návrate do gaučovej podoby sa môžem zrazu cítiť vyčerpaný a veľmi ťažko sa mi hýbe. Skúsim teda experiment. Bez toho, aby som sa stal strnulým, sa trochu stiahnem. Sadnem si vzpriamenejšie s ramenami vzadu a otvorenou hruďou. Moje telo sa môže oprieť samo o seba namiesto toho, aby sa príliš opieralo o nábytok. Aký je to pocit? Necítim sa zrazu menej letargicky? Je úžasné, ako rýchlo sa môže zmeniť nálada.
Napriek tomu pozor: staré zvyky sa ťažko odbúravajú! Tu prichádza na rad naša predchádzajúca prax paramity disciplíny. Po experimentovaní s praxou disciplíny vieme, že vždy treba prekonať počiatočnú zotrvačnosť. Dôležité je pokračovať v úsilí. Keď prekonáme tento nápor odporu, všetko začne plynúť prirodzenejšie.
Aké sú výhody sústredenejšieho postoja? Najdôležitejšie je, že srdce - alebo sídlo vedomia - je v tele viac doma, takže si všimne, keď sa začnú objavovať nespracované impulzy. Ak si zachováme zhromaždenú formu, potom tieto impulzy oveľa ľahšie zvládneme a ich energiu môžeme spracovať. Vyjadrené v zenovom slangu: dá sa s nimi „sedieť“.
Dobrým príkladom, ako sa vyrovnať s impulzom, bol zosnulý učiteľ Trevor Leggett. Radil niekomu, kto chcel prestať fajčiť. Povedal mu, že keď pocíti nutkanie fajčiť, mal by sa pozrieť na hodinky a nasledujúcich päť minút pokojne sedieť a nič nerobiť. Mal počkať, kým uplynie tento čas, a potom sa spýtať sám seba: „Mám ešte chuť na cigaretu?“ Ak áno, potom si mohol zapáliť. Ak nie, mal by pokračovať v tom, čo už robil. Tento typ rady je účinný, pretože impulzy sú ako ohne zo slamy. Nech je počiatočný plameň akokoľvek silný, nemajú dlhé trvanie.
Trpezlivá výdrž funguje kvôli prchavej povahe našich impulzov. Najdôležitejšie je, že trpezlivá vytrvalosť nám umožňuje slobodne sa rozhodnúť, či budeme nasledovať impulz, alebo nie. Práve presvedčivosť impulzu nás zotročuje, pretože nás zaslepuje pred jeho dôsledkami. Schopnosť predvídať je jednou z našich veľkých schopností, podstatou toho, čo znamená byť človekom.
Martin Goodson, The Zen Gateway
