Šesť budhistických cností: 5. Meditácia
18. 4. 2025
V meditácii alebo dhjáne nachádzame uplatnenie všetkých predchádzajúcich cností.
Dhjána, budhistická meditácia, je disciplína určená na kultiváciu mysle. Dhyana znamená aj „sústredenie“ a v tomto prípade sa veľké sústredenie uplatňuje na dosiahnutie jasnosti a vhľadu.
Naše slovo „meditácia“ sa používa na preklad viacerých sanskritských pojmov, ktoré sú navzájom prepojené, ale zároveň odlišné.
• „samádhi“, ktorý označuje meditatívny stav
• „bhavana“, čo znamená kultiváciu mysle a srdca smerom k oslobodeniu, a
• „dhjána“ znamená samotnú meditačnú prax.
V našom zozname šiestich paramít sa pojem meditácia vzťahuje práve na „dhjánu“.
A predsa je pochopenie všetkých týchto pojmov dôležité pri prístupe k tejto téme, pretože prvé dva sú do veľkej miery súčasťou samotnej meditačnej praxe.
Meditácia nie je výlučnou záležitosťou budhizmu, v skutočnosti majú všetky náboženstvá svoje vlastné verzie a aj v rámci budhizmu existuje vyčerpávajúca škála praktík a metód. Ak však môžeme zovšeobecniť, potom nebudeme ďaleko od pravdy, ak povieme, že budhistická meditácia sa delí na dve hlavné kategórie.
1. Meditácia na kultivovanie „samádhi“ alebo jednoty s predmetom meditácie
2. Meditácia na vhľad do učenia a pravej podstaty skutočnosti
Keď začíname meditovať, je to prvá prax, ktorú dostávame. Najobľúbenejším objektom tejto meditácie je dych, bod tela zapojený do procesu dýchania, ako napríklad špička nosa alebo brucho, alebo tiché počítanie výdychov.
Po nastavení tela do bdelej, ale uvoľnenej polohy je meditačná prax zameraná na odovzdanie sa predmetu meditácie. Vždy, keď sa rozptýlime, a hneď ako si uvedomíme, že sme sa odklonili od objektu, znovu sa venujme tomuto objektu meditácie.
Meditácia v sede alebo zazen, ako sa tiež nazýva, je v podstate aplikáciou princípov, ktoré sme už prebrali v predchádzajúcich štyroch cvičeniach paramity a ktoré uplatňujeme v každodennej praxi.
1. Umenie odovzdať sa tomu, čo sa v tejto chvíli aj tak deje. Tento okamih je predmetom meditácie pri všetkých činnostiach.
2. Pestovanie disciplíny pokračovať v praxi bez ohľadu na to, ako sa „ja“ dnes možno cítim!
3. Schopnosť trpezlivo znášať emocionálnu situáciu, keď sa moje „ja“ nechce „obťažovať“ alebo keď mi to môže byť trochu nepríjemné, a tým rozvíjať vytrvalosť pokračovať v praxi.
4. Oddaný energetický postoj, ktorý sa nevzdáva, ale dokáže vytrvať a neustále sa k praxi vracať.
Tieto predchádzajúce paramity nám dávajú pevný základ pre pevnú dhjánovú prax. Z toho vyplýva rastúce uvedomenie si toho, čo sa v zenových textoch nazýva „zrkadlo srdca“. Toto vedomie je vysoko ceneným ovocím dhjanovej praxe. Vyznačuje sa vlastnosťami pokojnej priestrannosti. Je to vedomie, ktoré je „prázdne“ od akéhokoľvek pojmu „ja“, „ mne“ alebo „moje“. Ale ani zďaleka nie je ničím! Podobne ako zrkadlo, čokoľvek sa v ňom odráža, vidím v kruhu, ďaleko od môjho bežného pohľadu, s mojimi predsudkami a zaujatosťami.
Práve toto vedomie, ktoré mudrc 20. storočia Krišnamurti nazýval „vedomím bez výberu“, tvorí základ pre ďalšiu úroveň - meditačnú prax vhľadu.
Pretože toto tiché, priestranné vedomie, prázdne od môjho ja, je hlboké a prenikavé, dokáže vidieť hĺbku všetkého, čo doň teraz spadá. V tomto bode teda človek, ktorý absolvuje výcvik u učiteľa meditácie, dostane určité témy z Buddhovho učenia, aby do nich nahliadol.
Toto „zrkadlo srdca“ sa však dá použiť aj na uvažovanie o bežných a každodenných problémoch, ktoré život z času na čas nadhodí. Namiesto mojich obvyklých nespočetných úsudkov a názorov je možné vidieť vec takú, aká je, a dosť často sa ako dôsledok objaví riešenie alebo tiché prijatie. Podrobnejšie sa tomuto procesu budeme venovať v našej poslednej paramite „Múdrosť“.
Martin Goodson, editor webovej stránky The Zen Gateway
