Šesť budhistických cností: 6. Múdrosť
Prajna (múdrosť) je „informujúca informácia“ obsiahnutá vo všetkých veciach
Múdrosť alebo PRAJNA, ako sa nazýva v sanskrite, má celý cyklus mahajánových sútier, ktoré sú jej venované. Tieto sútry Múdrosti tvoria jedny z prvých mahájánových sútier a sú základom jednej z veľkých indických škôl budhizmu nazývanej Madhjamaká alebo Škola strednej cesty, ktorú založil mudrc Nágardžuna v druhom storočí.
Škola Madhjamaka už neexistuje, ale jej vplyv sa prejavil v priebehu storočí a rozšíril sa na všetky školy mahájánového budhizmu. Z nej vzišlo hlboké učenie Sunjata alebo Radikálna prázdnota, ktoré tvrdí, že vzhľadom na vzájomnú závislosť všetkých vecí nikde neexistuje rozdiel medzi ja a druhým. Neexistuje oddelenie jednej veci od druhej, a teda ani žiadne ja v realite.
Toto poznanie je poeticky zhrnuté vo Veľkej Avatamsaká sútre (Písmo kvetinového venca), ktorá hlása, že celý vesmír je obsiahnutý v zrnku prachu. Vesmír sa však nezmenšuje, aby sa zmestil do zrnka prachu, ani sa nezväčšuje, aby obsiahol vesmír.
Sútra srdca je jednou z najpopulárnejších sútier mahájánového budhizmu. Široko sa používa na spievanie a je destiláciou dlhších Sútier múdrosti. Krátky úryvok približuje túto PRAJNA sútru.
"Ó, Sariputra, všetky veci (dharmy) sú samy osebe prázdne, ani nevznikajú, ani nezanikajú, nie sú čisté ani nečisté, ani sa nezväčšujú, ani nezmenšujú. V prázdnote teda nie je žiadna forma, žiadne cítenie/uchopovanie, žiadne vnímanie, žiadne mentálne konfigurácie, žiadne vedomie."
(Denné zbožné spevy zenového centra - vyd. The Buddhist Society London)
Tento vzorec negácie dvojíc protikladov sa používa zámerne, aby zmiatol rozum. V niektorej mystickej literatúre sa nazýva aj zrážkou protikladov. Poukazuje na niečo, čo nás presahuje, a mali by sme si uvedomiť, že to je význam slova Paramita: presahovať to, čo môžem poznať alebo pochopiť.
Keď sa Buddha prebudil pod stromom Bodhi, bol zmätený, čo by mohol ľudstvo učiť. Bolo to preto, že videl PRAJNA a jej samotná povaha bola príliš hlboká na to, aby sa o nej dalo hovoriť. Ako môžete učiť to, čo sa nedá vyjadriť slovami? Ako môžete ukázať tajomstvo? Nakoniec hlásal cestu, ktorá vedie k jeho pôvodnému vhľadu, a tá tvorí podstatu Buddhovho učenia.
Zo zvyku som chápavý, takže vynikajúcu schopnosť rozumu používam nielen na to, aby som pochopil, ako by niečo mohlo fungovať, ale aj na to, aby som to vlastnil. Veľmi rýchlo prechádzam od pochopenia k ovládaniu veci, ktorú som práve pochopil, a tým sa dostávam nad ňu a mimo nej. Táto chyba v mojom videní vecí ma rýchlo privedie k presvedčeniu, že som nad zákonmi prírody alebo mimo oblasti príčin a následkov. Neustále som prekvapený a šokovaný, keď po opätovnom impulzívnom konaní musím žať následky svojho unáhleného konania.
Múdrosť, ktorá presahuje hranice, si uvedomuje sieť vzájomných väzieb, ktorá nás všetkých spája. Táto múdrosť sa vyznačuje otvorenosťou voči súčasnej situácii takej, aká je. V skutočnosti je vždy prítomná, ale kvôli silnej pripútanosti k „ja“ si ju uvedomujeme len sporadicky.
Kým sa nevytvorí pevný základ v prvých štyroch paramitách a nerozvinie sa meditačná disciplína, vedomie Múdrosti, ktorá presahuje hranice, sa vytráca a nevyhnutne ho nahrádzajú skôr moje názory a pohľady na veci než jasné videnie vecí takých, aké sú.
Pod povrchovou úrovňou vedomia založeného na „ja a ostatní“ sa nachádza hlbšia vrstva, ktorá je imanentná, neustále prítomná a ktorá vidí túto vzájomne prepojenú sieť, pretože je touto sieťou. Táto úroveň vedomia má veľa názvov: Dharma, Budha, Budha-prirodzenosť, Príroda, Tao, Jestvovanie a tak ďalej. Všetko sú to označenia, opisy pre niečo, čo presahuje všetky predstavy, a predsa to nie je vzdialené, ale priamo pred očami.
PRAJNA je „informujúca informácia“ obsiahnutá vo všetkých veciach, ako povedal jeden zenový majster. V každom okamihu informuje všetky bytosti a všetky okolnosti. Informuje dub o tom, že je dubom, psa o tom, že je psom. Každá vec má svoju „cestu“ podľa tejto Múdrosti a rovnako aj my ľudia. Žiaľ, na rozdiel od našich zvieracích bratov a sestier sme zaslepení pripútanosťou k „ja“, a tak si túto informujúcu ľudskú prirodzenosť neuvedomujeme.
Pravá múdrosť teda nespočíva v tom, že niečo získame. Ide skôr o odstránenie tých prekážok, ktoré bránia uvedomovaniu si tejto „informujúcej informácie“, ktorá je staršia ako kopce. Žiť v súlade s touto múdrosťou znamená uvedomiť si, že sme vždy boli na Veľkej ceste.
Martin Goodson
