Štyri pohľady na svet
Gautama Buddha učil, že existujú štyri základné spôsoby, ako sa môžeme pozerať na svet. Rovnaké učenie prezentoval v 2. storočí Nágardžuna v Indii a v 13. storočí aj Dógen Zendži v Japonsku. Západná civilizácia je založená na prvých dvoch, ďalšie dva sú špecifické len pre budhizmus.
Prvý názor je založený na myslení a zvyčajne sa nazýva idealizmus. Zahŕňa subjektívny postoj a rovnako aj väčšina odborov filozofie. Druhý pohľad je založený na hmote a zvyčajne je známy ako materializmus. Zahŕňa všetky vedy a je to objektívny, materiálny pohľad na svet.
Tretí pohľad je charakteristický pre budhizmus a je založený na konaní. Perspektíva konania sa vyvinula zo skutočnosti, že keď konáme naplno v prítomnom okamihu, sme súčasťou „nedeliteľnej jednoty“, ktorú nazývame realita alebo Dharma. V stave konania nevytvárame abstrakcie toho, čo sa pred nami objavuje, ale jednoducho konáme v nedeliteľnej jednote prítomného okamihu.
Aby sme pochopili koncept teórie prítomnosti a pochopili, ako funguje čas, a teda celá naša existencia, musíme si predstaviť, že žijeme v nekonečnom reťazci jednotlivých okamihov. Môžeme si ich predstaviť ako jednotlivé zábery dlhého filmu. Každý okamih je úplný sám o sebe. O bytí tu a teraz však vždy premýšľame v súvislosti s minulosťou alebo budúcnosťou, pretože len tak o ňom môžeme uvažovať. V skutočnosti je každý okamih zviazaný s minulosťou, ale vždy existuje sám osebe - je slobodný. Ak sa nad tým zamyslíme, znie to ako neriešiteľný paradox. Ale toto je skutočná realita, v ktorej žijeme okamih po okamihu. To je to, čo potvrdzujeme vo svojom vlastnom bytí a najmä v zazene. Konanie v prítomnom okamihu je absolútne slobodné. Toto je filozofia konania, filozofia prítomnosti. Plne konať v prítomnom okamihu znamená odhodiť idealistické myslenie a materialistické vnímanie.
Táto sloboda prítomného okamihu nám dáva možnosť rozhodnúť sa, či budeme konať správne alebo nesprávne. Táto voľba však nie je výsledkom intelektuálneho myslenia - je to voľba v okamihu nášho konania, t. j. voľba, ktorú skutočne robíme svojím konaním. Majster Dógen v knihe Šóbogenzo píše: „Hoci v dobre ako takom (v pojme dobra) je obsiahnutých mnoho druhov dobra, nikdy nikde neexistovalo dobro, ktoré by sa najprv realizovalo a potom čakalo, kým ho niekto vykoná.“ Filozofia konania poukazuje na strednú cestu medzi príliš sebavedomým optimizmom idealistov a determinovaným pesimizmom materialistov. V momente konania/jednania sme všetci viazaní, ale zároveň slobodní.
Štvrtý aspekt v skutočnosti vôbec nie je aspektom ako takým, ale týka sa samotnej skúsenosti života v reálnom svete. Tak ako vesmír obsahuje všetky veci a javy, aj život v reálnom svete obsahuje všetky aspekty.
Eidó Michael Luetchford: Úvod do buddhismu a cvičení zazenu
