Ako dosiahnuť čestnú nevedomosť?
Napriek tomu, že sa ľudstvo tvári, že vie všetko, žalostne zlyhalo v poznaní toho, čo v skutočnosti nevie. Nie je to nič nové, ale je to tu už od úsvitu ľudskej civilizácie. Medzi obyčajnými ľuďmi bol Sokrates výnimočnou postavou s poctivou nevedomosťou. Keď sa pokúšal svojich spoluobčanov prebudiť k nevedomosti, neprijali to dobre pre svoju pýchu. A zvyšok je už história. Je to tá najhoršia forma poznania, akú človek môže mať - chýbajúce poznanie.
Poznanie je potravou pre dušu. Medzi poznaním a hlúposťou je však tenká hranica. Technologická inteligencia dnes prevýšila ľudskú múdrosť. Keďže informácie sú čoraz dostupnejšie, a to bez akýchkoľvek nákladov, hodnota skutočného ľudského poznania a múdrosti sa dnes degradovala. Je len otázkou niekoľkých sekúnd, kedy môžete vystúpiť na pódium a prednášať takmer o akejkoľvek téme bez toho, aby ste vôbec vedeli, o čo v skutočnosti ide.
Myslíme si, že vieme všetko, pretože máme prístup ku všetkým možným formám vedomostí, ktoré existujú, a to len jedným pohybom prsta. Spoliehame sa viac na výpočtové schopnosti stroja ako na naše poznanie a analýzu. Niet divu, že o toľkých veciach toho vieme toľko, ale stále sme bezradní, pokiaľ ide o to, čo so všetkými týmito vedomosťami robiť. Inteligentné technológie urobili ľudstvo hlúpejším. Prestali sme si klásť otázky, pretože si myslíme, že máme na všetky odpovede. Mýlime si inteligenciu strojov s našimi vedomosťami a všetko považujeme za samozrejmosť. Chodíme a rozprávame, akoby sme boli znalí odborníci, pričom nevieme, že nevieme nič.
Sokrates si rád zachováva myšlienku filozofie čo najjednoduchšiu. Sokratizmus je umenie klásť otázky, ktoré predpokladá úprimnú nevedomosť. Azda najväčším Sokratovým prínosom pre filozofické skúmanie je jeho myšlienka nevedomosti. To je jeho múdrosť - múdrosť úprimnej nevedomosti, a nie falošného pocitu poznania. Skutočným cieľom poznania a múdrosti je urobiť život človeka lepším. Zdá sa však, že sa napchávame nesprávnou formou poznania. Niet divu, že si tým znepríjemňujeme život. Sme však takí zaneprázdnení hltaním úzkych a falošných vedomostí, že sme sa zmenili na generáciu idiotov. Úloha sa úspešne nepodarila!
Stará axióma hovorí, že „poctivosť je najväčšia cnosť“. Ak k nej pridáte nevedomosť, získate kľúč k najväčšej forme múdrosti: Poctivá nevedomosť.
Prvým krokom k tomu, aby sme si uvedomili vlastnú nevedomosť, je uvedomiť si svoj falošný pocit poznania. To sa ľahšie povie, ako urobí, pretože dnes za nás väčšinu myslenia robí technológia. Priznať si vlastnú nevedomosť si vyžaduje obrovskú odvahu a múdrosť. Uvedomenie si vlastnej nevedomosti môže byť dlhý a náročný proces. Nemôžeme sa však oslobodiť od falošného pocitu poznania bez toho, aby sme si uvedomili, že v skutočnosti nevieme.
Čestná nevedomosť si vyžaduje trpezlivosť a ochotu prijať svoju nevedomosť a pochybnosti. Nie je to nejaká cesta, ktorú možno urýchliť. A cesta k čestnej nevedomosti nebude len šťastná. Citujem Oscara Wildea: „Výsmech je pocta, ktorú vzdávajú géniovi priemerní ľudia“. Tu je výsmech cenou, ktorú možno budete musieť zaplatiť za múdrosť. Sokrates za ňu zaplatil životom.
Bez poníženia niet osvietenia!
Zdroj: What is Socratism? - SOCRATISM
