Sokrates a demokracia
Ako Sokrates vnímal demokraciu?
Staroveké Grécko je známe svojím pokrokovým štýlom vlády, ale Sokrates nebol presvedčený, že je to tá najlepšia forma vlády.
Demokracia sa v Západnom svete považuje za najlepšiu formu vlády.1 Sokrates mal však na povahu demokracie iný názor. Podľa Sokrata je demokracia vo svojej podstate chybný systém vládnutia. Inými slovami, demokracia je preceňovaná! A my už začíname vidieť jej príznaky.
Grécko - často nazývané kolískou západnej civilizácie - bolo v starovekom svete miestom vzdelávania a inovácií. Gréci sa zaoberali vedou (v odboroch ako geometria, astronómia a medicína našli svoje korene), písali literatúru a divadelné hry (niektoré z nich sú dodnes uctievané) a dokonca mali demokratickú vládu (a všeobecne sa považujú za jeden z prvých príkladov demokracie). Hoci Gréci v mnohých ohľadoch predbehli dobu, ich štýl vládnutia vyvolal aj odpor kľúčových osobností, ako bol Sokrates.
Demokracia je vláda davu
Demokracia je forma vlády, v ktorej je moc zverená do rúk ľudu. Môže mať dve hlavné podoby: priamu demokraciu (občania rozhodujú sami) alebo zastupiteľskú demokraciu (volení úradníci rozhodujú v mene občanov). Väčšina moderných demokracií funguje v určitej forme zastupiteľskej demokracie. Staroveké Grécko však malo priamu demokraciu; občania mali priamu a aktívnu úlohu vo vláde, ale vtedy to bolo jednoduchšie ako dnes, pretože grécke mestské štáty mali menšie množstvo obyvateľov a definícia „občana“ bola exkluzívnejšia.
Volebné právo sa považuje za základ demokracie. V demokracii rozhodujú o akomkoľvek postupe ľudové hlasy. V skutočnosti bola demokracia zodpovedná za odsúdenie Sokrata na smrť. O jeho treste smrti rozhodol tesný počet ľudových hlasov. Stručne povedané, Sokrates bol zabitý prostredníctvom demokratického procesu. Aká irónia!
Sokrates nie je jediný, kto v demokracii nachádza túto chybu. Thomas Jefferson, otec zakladateľ a tretí prezident najväčšej demokracie na svete, vyjadruje svoj úprimný dojem z demokracie.
„Demokracia nie je nič iné ako vláda davu, kde päťdesiatjeden percent ľudí môže odobrať práva zvyšným štyridsiatim deviatim.“ - Thomas Jefferson
Hlavnou príčinou neúspechu demokracie sú nekompetentní voliči, ktorí sú zvyčajne nevedomí, iracionálni a zle informovaní. Počas volieb sa dajú ľahko zmanipulovať tými, ktorí sa uchádzajú o moc.
Sokrates kritizoval demokraciu
Sokrates veril, že človek by mal byť skeptický ku všetkému, a praktizoval to, čo hlásal, pokiaľ ide o demokraciu. Sokrates bol otvoreným kritikom aténskej vlády. Dve z jeho najväčších kritík demokracie sa týkali nedostatku vedomostí vládnucej väčšiny a možnosti demagógie.
Predstavte si, že sa chystáte na plavbu po mori. Bude to dlhá cesta, more môže byť rozbúrené a cesta je nebezpečná. Koho by ste chceli, aby rozhodoval - hocikoho na palube alebo kapitána s výcvikom? Pravdepodobne kapitána.
Demokracia a múdrosť
Sokrates zdôrazňoval cnosť poznania a múdrosti pri voľbe zástupcu v demokratickom systéme. Premyslene rozlišoval medzi intelektuálnou demokraciou a demokraciou ako prirodzeným právom. Hlasovanie vo voľbách je zručnosť, ktorú by sme sa mali naučiť, a nie ju ponechať len na intuíciu. Práve tu sú vedomosti a múdrosť na strane vládcu i voličov mimoriadne dôležité.
Moderná demokracia je skrytou formou machiavelizmu, v ktorej mocní hľadajú príležitosti na manipuláciu s občanmi s cieľom presadzovať svoje osobné záujmy maskované za verejné politiky. Ak sa vrátime k analógii s loďou, dať volebné právo nekompetentným, nevedomým a iracionálnym voličom bez toho, aby sme ho spojili s múdrosťou, je rovnako dobré ako zvoliť kapitána lode ľudovými hlasmi. Nakoniec dostaneme celebritu, a nie skúseného kapitána, ktorý nás bezpečne dovedie do cieľa. Plavba je odsúdená na zánik, rovnako ako naša demokracia.
Sokrates sa obával, že demokracie budú voliť demagógov
Demagóg je typ politického vodcu, ktorý sa spolieha na predsudky, falošné sľuby a charizmu, aby zmanipuloval voličov a tí ho zvolili. Tento pojem vznikol v Grécku v piatom storočí pred naším letopočtom, teda práve v Sokratových časoch, a často sa používa v negatívnom zmysle. Sám Sokrates sa veľmi obával, že demokratický formát bude viesť k demagógii.
Tak ako sa obával, že vláda väčšiny by mohla viesť k nesprávnemu hlasovaniu, obával sa aj toho, že tí, ktorí sa uchádzajú o funkciu, sami nebudú mať dostatok múdrosti potrebnej na vedenie a mohli by svoju zvolenú pozíciu využiť skôr na osobný prospech než na spoločné dobro. Vzhľadom na to, že demagógovia mohli byť v starovekom Grécku deštruktívni - ako napríklad Kleón, ktorého brutálna vláda takmer zničila aténsku demokraciu - je možné, že Sokratove obavy boli opodstatnené.
Odsúdila ho demokratická porota
Hoci Sokrates nedôveroval demokracii, je dôležité si uvedomiť, že mal s touto inštitúciou zlé skúsenosti a nakoniec to bol práve demokratický proces, ktorý vyústil do jeho smrti. Jeho kritika sa ukázala ako oprávnená, keď ho aténska porota uznala vinným z bezbožnosti a kazenia mládeže. Jeho varovania - všetky sprostredkované prostredníctvom jeho študentov, najmä Platóna - sa naplnili, keď ho vláda, ktorej nedôveroval, zabila. Až do konca zostal skeptický voči ich odsúdeniu, obhajoval svoje vlastné aktivity a tvrdil, že rozhodnutie o jeho potrestaní ovplyvnili skôr predsudky než spravodlivý proces.
____________________________________
1 Pred voľbami (a po voľbách ešte viac) sa často rozčuľujeme nad tým, koľko ľudí volí bez základného prehľadu o politike. Niektorí voliči nevedia ani to, kto má väčšinu v parlamente či aké právomoci má prezident. Apropó, vďaka demokracii a neobmedzenému volebnému právu sa dostal k moci Adolf Hitler a iní demagógovia a populisti. A tu prichádza zaujímavý koncept: epistokracia. V skratke je to systém, kde váha vášho hlasu závisí od vašich politických znalostí. Než začnete kričať "to je nedemokratické!" - zamyslite sa: Vyžadujeme predsa vodičský preukaz, aby niekto mohol šoférovať. Potrebujete licenciu na strihanie vlasov. Dokonca aj na venčenie psov v niektorých krajinách potrebujete certifikát. Ale rozhodovať o osude krajiny? Vraj stačí mať 18 rokov. Samozrejme, nešlo by o to niekoho vylúčiť z volieb. Skôr o motiváciu vzdelávať sa. Predstavte si systém, kde by každý dostal základný hlas, ale hlas "prémiových voličov" by vážil viac. Myslím, že je najvyšší čas prehodnotiť klasickú demokraciu a neobmedzené volebné právo. Ak vás téma zaujala, odporúčam knihu "Proti demokracii" od Jasona Brennana.