Sokrates a sokratizmus
Pojem sokratizmus nie je úplne štandardný a široko známy. Popravde, donedávna som nevedel, že niečo také existuje. Skôr než sem hodím nejaké slovníkové/encyklopedické definície, rád by som vysvetlil prečo som túto rubriku nenazval jednoducho Sokrates.
Sokrates nenapísal nič, nezaložil žiadnu školu ani "izmus". Napriek tomu je asi najvýznamnejšou postavou antickej resp. Západnej filozofie. Sokrates je filozofická celebrita, ktorú aspoň podľa mena poznajú aj ľudia, ktorí sa o filozofiu vôbec nezaujímajú. Sokrates síce naozaj žil, ale súčasne máme o ňom a jeho učení len sprostredkované informácie z druhej ruky, hlavne od Platóna a Xenofóna. Sokrates je tak trochu polo-mýtická, polo- literárna postava aká nemá v rámci európskej filozofie obdobu.
Jeho žiak a "hovorca" Platón je síce veľmi vážený a uctievaný akademickou obcou aj intelektuálmi, ale nestal sa z neho taký "pop-kultúrny fenomén" ako zo Sokrata, s ktorého menom sa môžete stretnúť aj v modernej literatúre či vizuálnom umení, ktoré má pramálo spoločného s akademickou filozofiou. Platón pôsobí ako neprístupná, mramorová socha "filozofa na tróne", Sokrates viac páchne človečinou.
Nielen Platón, ale každý kto o Sokratovi písal, k nemu niečo pridal, niečo ubral a myslím, že súčasný obraz Sokrata je asi taký hodnoverný ako obraz Ježiša Krista ako historickej postavy. Aj Sokratovi "evanjelici" svojho majstra určite vykreslili ako najlepšie vedeli či chceli. A tých vykladačov Sokrata je od čias staroveku dodnes toľko, že skutočne je asi rozumnejšie hovoriť o "sokratizme" než o "Sokratovi".
A hoci Sokrates, ako som už spomínal, síce neustanovil žiadnu filozofickú školu ako Platón, Aristoteles či Zenón z Kítia, jeho (sokratovská) metóda mala a stále má obrovský vplyv na filozofiu,vedu a kultúru Západnej civilizácie. Žiada sa mi povedať: na začiatku bol Sokrates. Podobne ako sa Kristus stal míľnikom v počítaní rokov (pred Kristom, po Kristovi), tak filozofiu delíme na tú pred Sokratom (presokratickú) a tú po ňom. Nebudem vysvetľovať v čom je Sokrates taký revolučný v porovnaní so svojimi predchodcami, tomu sa budú podrobnejšie venovať ďalšie texty v tejto rubrike.
Keď som spomínal Krista, je ešte ďalšia analógia medzi ním a Sokratom. Obaja boli popravení, obaja mali učeníkov, obaja sa stali nesmrteľnými. A obaja boli vo svojej dobe rebeli hľadajúci vyššie pravdy, morálnejší spôsob ako žiť a byť lepším (cnostnejším) človekom. Samozrejme, každý z nich mal inú metódu, ale ich životné príbehy sú (z diaľky) veľmi podobné. Neodpustím si kacírsku poznámku: kiež by bol svet radšej sokratizovaný ako christianizovaný. Uznávam, že je to veľmi naivná, utopická a špekulatívna idea. Filozofia nemôže zvíťaziť nad náboženstvom. Určité pokusy tu boli, spomeňme napr. pozitivizmus1, osobne sa nazdávam, že Sokrates by tento trocha zvrátený "kult rozumu" asi neodobril resp. určite by sa ho snažil spochybniť svojimi otázkami.
Na záver si dajme nejakú odbornú definíciu sokratizmu
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Sokratizmus je prístup k systematickej filozofii, ktorý sa vyznačuje predovšetkým používaním dialektickej sokratovskej metódy, rozvojom induktívnej metódy a koncepciou poznania alebo vhľadu ako základu cnosti. V etike sa Sokrates považuje za jedného z prvých morálnych filozofov. Tvrdil, že existujú objektívne morálne pravdy, ktoré možno objaviť prostredníctvom rozumu.
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Sokrates bol predovšetkým (trochu drzý) majster otázok, uvedomoval si ako málo toho vie on i jeho spoluobčania a preto sa veľa pýtal. V tom spočívala podstata jeho "zázračnej" metódy. Tú používal na to, aby odhalil chyby v presvedčeniach ľudí a pomohol im prehĺbiť ich pochopenie. Preto sa Sokrates rozprával s druhými a kládol im otázky. Vyzerá to jednoducho, ale vyžaduje si to určité techné t.j. zručnosti, odborné znalosti a praktické skúsenosti. No nielen o sokratovskej metóde budú príspevky v tejto rubrike. Sokrates a "jeho" sokratizmus má mnoho vrstiev, farieb a vôní. Je čo objavovať.
MP
_______________________________
1 Auguste Comte (19.stor.), francúzsky matematik, spoločenský reformátor a mysliteľ navrhoval pozitivizmus ako nový systém myslenia a spoločenskej organizácie, ktorý mal nahradiť teologické a metafyzické spôsoby uvažovania. Jeho cieľom bolo založiť spoločnosť na vedeckých poznatkoch a rozume, pričom veril v pokrok ľudstva prostredníctvom vedeckého poznania. V tomto zmysle bol pozitivizmus vnímaný ako alternatíva k tradičným náboženstvám a metafyzickým filozofickým systémom.
Niektorí kritici poukazovali na to, že Comte preceňoval schopnosť vedy poskytnúť odpovede na všetky otázky a riešiť všetky problémy. Jeho predstava o sociálnej organizácii a úlohe "vedeckých kňazov" bola niektorými vnímaná ako autoritárska a potenciálne obmedzujúca slobodu jednotlivca. Kritici tvrdili, že dôraz na pozitívne, empiricky overiteľné poznanie môže viesť k ignorovaniu dôležitých aspektov ľudskej skúsenosti, ako sú emócie, hodnoty a duchovná sféra. Niektorí považovali jeho víziu dokonalej spoločnosti založenej na vedeckých princípoch za utopickú a nereálnu.
Sokrates by Comteho pozitivizmus pravdepodobne považoval za zaujímavý intelektuálny počin, ale zároveň by bol skeptický k jeho prílišnému dôrazu na vedecký pokrok bez zohľadnenia etických a morálnych aspektov ľudského života. Jeho metóda dialógu by sa zameriavala na hľadanie jasných definícií, na preskúmanie predpokladov a na odhalenie možných rozporov v Comteho filozofii. Okrem toho, by sa Sokrates asi snažil priviesť Comteho k hlbšiemu zamysleniu nad tým, čo skutočne znamená "dobrý život" a akú úlohu v ňom zohráva nielen rozum, ale aj cnosť, spravodlivosť a sebapoznanie.
