Sokrates ako ovad a pôrodná asistentka
Sokrates pravidelne používal dve metafory na opis toho, čo považoval za svoju životnú prácu. Jedna metafora bola metaforou o ovadovi, otravnom hmyze, ktorý svojimi otázkami bodá intelektuálne a morálne lenivých občanov Atén.
Sokrates tvrdí, že podobne ako ovad provokuje aténskych občanov, aby kriticky mysleli, spochybňovali svoje názory a zapájali sa do filozofického skúmania.
Sokrates je presvedčený, že jeho spochybňovanie myšlienok ľudí plní životne dôležitú funkciu a podnecuje štát, aby zostal uvedomelý a ostražitý. Naznačuje, že bez takejto provokácie sa spoločnosť môže stať samoľúbou a stagnujúcou, podobne ako kôň, ktorý sa bez ovadovho žihadla stáva letargickým. Táto metafora zdôrazňuje Sokratovo odhodlanie hľadať pravdu a dôležitosť kritického sebapozorovania v zdravej spoločnosti.
Ďalšou metaforou, ktorou opisuje svoju prácu, je metafora pôrodnej asistentky, ktorá pomáha druhým porodiť múdrosť, ktorá v nich je. V Platónovom diele Theaitétos, to vyjadruje takto:
Moje umenie pôrodnej asistentky je vo všeobecnosti podobné ich [skutočným pôrodným asistentkám]; jediný rozdiel je v tom, že mojimi pacientmi sú muži, nie ženy, a moja starosť sa netýka tela, ale duše, ktorá je v pôrodných bolestiach.
A vrcholom môjho umenia je schopnosť dokázať či je dieťa mysle mladého muža len prelud, alebo naozajstný plod. Som tak ďaleko ako pôrodná baba, že sám nedokážem porodiť múdrosť, a je pravdivá všeobecná výčitka, že hoci sa pýtam iných, sám nemôžem nič vyniesť na svetlo, lebo vo mne nie je múdrosť.
Dôvod je tento. Boh ma núti slúžiť ako pôrodná babica, ale znemožnil mi rodiť. Ja sám teda v sebe nemám nijaký druh múdrosti,.... Tí, čo často navštevujú moju spoločnosť, sa spočiatku zdajú, niektorí z nich, celkom neinteligentní, ale ako pokračujeme v našich diskusiách, všetci, ktorým sú nebesá naklonené, robia pokroky rýchlosťou, ktorá sa zdá byť prekvapujúca tak pre ostatných, ako aj pre nich samých. Je pri tom jasné, že sa odo mňa nikdy nič nenaučili.
Ale mladíci presvedčení o vlastnej sebestačnosti, ktorí odišli od Sókrata skôr, ako mali, potratili svoje plody (pravé myšlienky) a nahradili ich preludmi (nepravdami či klamami). Stali sa z nich nevedomí ľudia, pričom oni sami však nepoznali vlastnú nevedomosť.
