Berte život ako hostinu
Mám veľmi rád metafory a alegórie o živote. Medzi moje obľúbené a veľmi trefné patrí aj nasledovná metafora od stoického filozofa Epiktéta.
Ten často používal účasť na hostine ako metaforu pre stoické správanie resp. život ako taký.
Keď sme na hostine, trpezlivo čakáme, kým k nám príde misa, a vezmeme si to, čo nám hostiteľ ponúkne. Nevyskakujeme a nebeháme, aby sme si vzali jedlo od ostatných, ani nežiadame od hostiteľa špeciálne jedlá. Berieme to, čo sa podáva, a prijímame to s vďačnosťou a dôstojnosťou.
Podľa tejto metafory, keď sa nám podáva misa s jedlom, berieme to, čo sa nám ponúka. Ak je to jedlo, ktoré nám zvlášť nechutí, aj tak si trochu dáme, aby sme hostiteľa nezahanbili, a zjeme ho s dôstojnosťou. Ak príde jedlo, ktoré máme radi, vezmeme si plnú porciu (ale nie viac, ako je náš podiel) a vychutnáme si ho.
Podobne, keď nám život prináša prekážky či nešťastia, vyrovnávame sa s nimi tak dôstojne, ako len dokážeme. A rovnako dôstojne by sme si mali vychutnávať aj dary života. Nenásytnosť, ani prísne odriekanie nie sú cestou k životnej spokojnosti.
