Sófrosyné - po stopách múdrosti

Nie je dobré byť úplne bez skúseností s chladom a teplom, ale človek by mal do určitej miery cítiť chlad v zime a rovnako aj teplo v lete a čo najmenej vyhľadávať tieň. -Musonius Rufus, prednáška 19.

[Filozofia nie je nič iné ako prax ušľachtilého správania. -Musonius Rufus, prednáška 4

Jednou z príjemných výhod náboženských sviatkov a svetských dní je, že nám rok čo rok dávajú príležitosť myslieť, uctiť si a pocítiť vďačnosť, znova a znova, mužom a ženám, ktorí osobitným spôsobom v priebehu času prispeli k spoločnému dobru ľudstva. Nepoznám žiadne oficiálne stoické sviatky, hoci si spomínam, že Epiktétos niekedy spomína rímsky sviatok Saturnálie v decembri, ktorý oslavoval staroveký zlatý vek pod vládou boha Saturna. Viem tiež, že Marcus Aurelius náhodou zomrel na deň svätého Patrika (dve storočia pred Patrikovým narodením). V každom prípade nevidím dôvod, prečo by sme nemohli pravidelne oslavovať niektorých veľkých stoikov v určitých obdobiach roka.

Teraz síce nepoznáme presné dátumy narodenia alebo úmrtia mnohých z nich, ale keďže existujú štyria veľkí rímski stoici z obdobia neskorej Stoy (Musonius Rufus, Epiktétos, Seneca a Marcus Aurelius) a títo štyria majú veľký vplyv na moderný stoicizmus, navrhujem, že by sme mohli aspoň začať naše oslavy nejakým stoikom na všetky štyri ročné obdobia. Ak to zostane v mojich silách, dúfam, že napíšem sériu štyroch krátkych článkov pre každé zo štyroch ročných období, a začínam práve teraz s Musoniom Rufom (cca 25 - 100 n. l.). Takže ak máte sluch na klasickú hudbu, pustite si v pozadí jemne Vivaldiho Leto a pripravte sa na začiatok leta so mnou a mužom, ktorý učil a inšpiroval Epiktéta, mužom, ktorého niektorí nazývajú „rímsky Sokrates“.

Vybral som si letnú tému pre Rúfusa, nie preto, že by písal veľa o lete, hoci z úvodného citátu vidíte, že sa mi podarilo vypátrať jeden malý kúsok (ktorý sa ja, veľký fanúšik nielen tieňa, ale aj ľadovej klimatizácie, pokúsim toto leto uplatniť v praxi). Hlavným dôvodom, prečo som sa pri Rufusovi rozhodol pre leto, je to, že som často čítal o zoznamoch „letného čítania“ a niekedy ma o to aj požiadali. Epiktéta, Senecu a Aurélia som objavil na začiatku 20. rokov a tešil som sa z nich viac ako 30 rokov, ale až v polovici 50. rokov som prvýkrát čítal Rúfusove úryvky z prednášok a výroky. Mám podozrenie, že je stále najmenej čítaným a najmenej známym z rímskych stoikov (a bol by som zvedavý na komentáre čitateľov, ktoré by mohli potvrdiť alebo vyvrátiť moje podozrenie), a hoci nemáme viac ako niekoľko desiatok strán jeho filozofie, zistil som, že sa ich oplatí čítať a čítať a čítať znova a znova, a dúfam, že aj vy, ak ste si ešte nevytvorili takýto cnostný čitateľský návyk.

Rufus je jedným zo stoických obhajcov klasických kardinálnych morálnych cností. Jeho učenie je bohaté na zdravý rozum a zameranie na praktické uplatňovanie filozofie pre dobrý a cnostný život. V knihe The Porch and the Cross, ktorá je mojou knihou o štyroch veľkých stoikoch a o tom, ako ovplyvnili kresťanstvo, kognitívnu psychoterapiu a modernitu vo všeobecnosti, som na záver spomedzi mnohých možností vybral jedno slovo, ktoré by vystihlo podstatu každého zo štyroch veľkých stoikov. Pre Rufusa som si vybral slovo „rozumnosť“. Rufus napísal, že „bezmyšlienkovitosť je veľmi blízka šialenstvu“ (Prednáška 21 ), a ja ho považujem za jedného z najrozvážnejších a najpríčetnejších ľudí, akých som kedy čítal.

Musím však túto chválu skrátiť a prejsť k podstate, pretože ako nám povedal Epiktétos: „Rúfus hovorieval: ‚Ak máš dosť času na to, aby si ma chválil, potom viem, že to, čo hovorím, nestojí za nič,‘“ (Epiktétove rozpravy, 3. 23). Rúfusove poučenia sú nesmierne hodnotné a on by bol zjavne radšej, keby sme boli príliš zaneprázdnení štúdiom a životom stoickej filozofie, než aby sme strácali čas dokonca aj zaslúženým chválením.

Ďalej uvediem len niekoľko ukážok Rúfusovej múdrosti o niekoľkých témach, ktorými sa právom preslávil najviac: o intelektuálnej a morálnej rovnosti žien s mužmi a o potrebe nás, študentov filozofie, žiť a praktizovať každý deň svojho života pravdy, ktoré sme si osvojili. Začnem vlastnými parafrázovanými skratkami z niekoľkých zachovaných Rúfusových prednášok a potom najstručnejším komentárom, vyňatým s miernymi úpravami z môjho diela The Porch and the Cross. V nádeji, že tieto úryvky vzbudili alebo znovu vzbudia chuť na Rúfusovu stoickú múdrosť, zakončím zoznamom odporúčaného letného čítania.   

Prednáška 3: Mali by ženy študovať filozofiu?

„Určite!“ vyhlasuje Musonius. Ženy dostali od bohov rovnaký dar rozumu ako muži, rovnaké zmysly, väčšinu rovnakých častí tela, rovnakú schopnosť rozoznávať dobro od zla a rovnaký sklon k cnosti. Ženy sa nie menej ako muži tešia z dobrých a spravodlivých skutkov a odsudzujú to, čo je nízke a hanebné. Prečo by nebolo vhodné, aby sa ženy snažili žiť čestne a naučili sa to? Veď práve o tom je filozofia. Nemala by byť žena rovnako dobrá ako muž?

Žena by mala mať praktickú rozvahu, aby dokázala riadiť domácnosť alebo štát. Musí sa ovládať, aby zostala oslobodená od sexuálnych nezbedností, aby sa vyhla otroctvu svojich túžob, hádavosti, extravagancii alebo márnivosti, aby dokázala ovládať hnev, chrániť sa pred smútkom a aby sa stala silnejšou ako každá emócia, ktorá sa jej zmocní. Každý človek, muž alebo žena, ktorý študoval a praktizoval filozofiu, bude prejavovať takýto krásny charakter. Žena, ktorá študuje filozofiu, sa stane rovnako dobrou. Žena filozofka bude spravodlivou a bezúhonnou manželkou, spolupracovníčkou a matkou, ktorá si myslí, že je horšie spáchať krivdu, ako ju trpieť, ktorá radšej bude trpieť s menším množstvom, ako by mala byť chamtivá po väčšom, ktorá bude milovať svoje deti viac ako samotný život. Rovnako je vhodné, aby žena získala odvahu, ktorú prináša vzdelávanie vo filozofii. Nebude sa skláňať pred mocnými a vplyvnými, ale bude opatrovať a chrániť deti, ktoré vychová, bude pevne stáť pri svojom mužovi a nebude sa pre povýšenosť vyhýbať práci, o ktorej by iní mohli povedať, že sa hodí len pre otrokov.

Niektorí hovorili, že štúdium filozofie môže viesť ženy k tomu, že sa stanú povýšeneckými, hádavými a ľahkovážnymi, opustia svoje riadne povinnosti, budú hľadať argumenty alebo rozoberať sylogizmy na trhu, keď by mali sedieť doma a spriadať vlnu. Musonius povedal, že takéto konanie je nedôstojné aj u mužov. Pravá filozofická diskusia sa vedie kvôli praktickému využitiu. Ženy by to mali robiť rovnako ako muži a ani jeden z nich by sa kvôli tomu nemal vzdať svojich povinností. 

Tu sa Musonius dostáva k citátu, ktorým sme začali túto kapitolu: „Tak ako nemá zmysel lekárske štúdium, ak nevedie k zdraviu ľudského tela, tak nemá zmysel ani filozofické učenie, ak nevedie k cnosti ľudskej duše.“ Filozofia je mocný liek pre dušu, dobrý na to, čo trápi mužov i ženy. Takže áno! Ženy by mali študovať filozofiu. Musonius uzatvára: „Učenie filozofov povzbudzuje ženu, aby bola šťastná a spoliehala sa na seba.“

Prednáška 4: Mali by sa dcéry vzdelávať ako synovia?

Možno ste z predchádzajúcej prednášky uhádli, kam Musonius smeruje. Na rozdiel od bežnej grécko-rímskej múdrosti svojej doby odpovedá Musonius ďalším áno.

Cvičitelia psov a koní nerobia rozdiely pri výcviku samcov a samíc pre úlohy, ktoré majú vykonávať, a ani vychovávatelia by nemali robiť rozdiely pri výcviku ľudských chlapcov a dievčat v ich hlavnej životnej úlohe, v získavaní cností. Neexistuje jeden súbor cností pre mužov a iný súbor pre ženy. Obe musia byť rozumné a spravodlivé. Nedostatok sebaovládania z nadmerného jedenia alebo pitia bude u ženy rovnako hanebné ako u muža. Ženy musia byť aj odvážne a nechceli by byť horšie ani ako sliepky a iné vtáčie samičky, ktoré sa nebojácne pustia do boja s každým väčším zvieraťom, ktoré ohrozuje ich mláďatá. Spomeňte si aj na ozbrojené amazonské bojovníčky. Ak niektorým ženám chýba odvaha, nie je to z nedostatku ich prirodzeného nadania, ale z nedostatku praxe.

Filozofia poskytuje takúto prax pre odvahu a pre všetky cnosti, takže pokiaľ ide o cnosti, synovia a dcéry by mali mať rovnakú výchovu. Niektorí sa potom budú pýtať, či by muži mali so ženami spriadať vlnu a ženy by sa mali venovať rovnakej gymnastike ako muži. Musonius to neodporúča. Poznamenáva, že niektoré úlohy, vzhľadom na vrodené rozdiely v stavbe tela a telesnej sile mužov a žien, bývajú vhodnejšie pre každé pohlavie, preto ľudia tradične hovoria o „mužskej práci“ a „ženskej práci“, ale aj tu môžu existovať výnimky. Hovorí o rovnakom vzdelávaní oboch pohlaví vo veciach, na ktorých najviac záleží - napríklad naučiť sa, čo je užitočné a čo škodlivé, čo sa má robiť a čo nie, ako znášať ťažkosti, prekonať strach zo smrti, rozoznať, čo je čestné a čo nízke a hanebné. Žiadny muž nie je správne vzdelaný bez filozofie - a žiadna žena tiež nie je. Ženy, rovnako ako muži, by mali rozvíjať dobrý charakter a praktizovať ušľachtilé správanie, „pretože filozofia vskutku nie je nič iné ako praktizovanie ušľachtilého správania“.

Prednáška 5: Je prax dôležitejšia ako teória v snahe o dobrý život?

Dostávame sa k bodu, ktorý má pre všetkých štyroch našich grécko-rímskych stoických moralistov najväčší význam. V skratke si Musonius kladie tri otázky:

• Ak by si bol chorý, koho by si si vybral medzi lekárom, ktorý vie skvele hovoriť o lekárskom umení, ale neliečil chorých ľudí, alebo lekárom, ktorý nevie veľmi dobre hovoriť o medicíne, ale má skúsenosti s liečením podľa správnej lekárskej teórie?

• Koho by ste si najali za kapitána, človeka, ktorý nikdy neriadil loď, ale vie autoritatívne hovoriť o námornej teórii, alebo človeka, ktorý sotva dá dokopy dve slová, ale úspešne sa plavil na mnohých lodiach?

• Koho by ste si najali na vystúpenie, hudobníka vzdelaného v hudobnej teórii, ktorý nevie hrať na žiadnom nástroji, alebo človeka, ktorý nepozná žiadnu teóriu, ale hrá výborne na citare alebo lýre?

Musonius predpokladá, že vašou odpoveďou by v každom prípade bol človek, ktorý má skutočné skúsenosti, ten, kto vie jednoznačne účinne praktizovať bez ohľadu na svoju schopnosť prednášať. Aplikuje to aj na filozofiu, keď sa pýta, či nie je jednoznačne lepšie ovládať sa a byť rozvážny ako vedieť rozprávať o teóriách striedmosti a rozvážnosti. Prax víťazí vo filozofii nad teóriou, pretože kým pochopenie teórie cnostného konania umožňuje o ňom hovoriť, je to prax cnosti, ktorá umožňuje cnostne konať. Teória však nie je bez hodnoty, keď učí, ako konať, a logicky informuje a predchádza praxi. Praktické uplatňovanie by malo byť v súlade s teóriou, ale prax je účinnejšia pri vedení ľudí k činom.

Prednáška 6: Ako sa praktizuje filozofia?

Jedna vec je vedieť, čo sú cnosti sebaovládania, spravodlivosti, odvahy a múdrosti, a druhá vec je žiť ich. Každý, kto tvrdí, že hľadá múdrosť prostredníctvom filozofie, musí praktizovať horlivejšie ako ten, kto sa venuje lekárskemu umeniu alebo iným špecializovaným zručnostiam, pretože filozofia má väčší význam a je náročnejšia ako akékoľvek iné hľadanie. Filozofia je samotné umenie žiť. Ako sa teda cvičí a trénuje?

Musíme trénovať podľa povahy toho, čím sme. Ľudia sú zložení z tela a duše a oboje treba trénovať. Najväčšia pozornosť by sa mala venovať vyššej časti duše, ale určitá starostlivosť by sa mala venovať aj telu, aby človeku nechýbala plná ľudskosť. Filozof musí trénovať svoje telo v schopnosti cnostnej práce. Telo je nástrojom alebo náradím cnosti. Telo aj dušu trénujeme, keď sa disciplinujeme, aby sme vydržali chlad, horúčavu, smäd, hlad, malé porcie jedla, tvrdé lôžka, aby sme sa vyhýbali pôžitkom a trpezlivo znášali bolesť.

Prvým krokom pri výcviku duše je uistiť sa, že dôkazy o tom, ktoré veci sú skutočne dobré a ktoré zlé, sú vždy po ruke, a navyknúť si vždy rozlišovať skutočne dobré veci od vecí, ktoré sa môžu zdať dobré, ale nie sú. Ďalším krokom je takpovediac kráčať svojou myšlienkou, nikdy neutiecť pred tým, čo sa zdá byť zlé, ale je skutočne dobré, ani nevyhľadávať to, čo sa len zdá byť dobré, pričom sa treba vyhýbať skutočnému zlu a hľadať skutočné dobrá. Celkovo sa človek praktizujúci filozofiu bude snažiť ovládať sám seba, prekonávať slasť i bolesť, nebude za každú cenu lipnúť na živote zo strachu pred smrťou a v prípade tovarov či peňazí nebude uprednostňovať prijímanie pred dávaním.

Niekoľko komentárov k prednáškam 3 - 6

V jeho prednáškach, v ktorých schvaľuje študentky filozofie a rovnakú základnú morálnu výchovu pre mužov a ženy, vidíme jasné Musoniovo vyhlásenie, že muži a ženy sú bohmi obdarení rovnakým darom rozumu a morálneho úsudku. Všimnime si tiež, že v Musoniovej prednáške 4, v ktorej sa zasadzuje za rovnakú morálnu výchovu detí oboch pohlaví, sa nehovorí o výchove „dievčat“ a „chlapcov“, ale skôr o výchove „dcér“ a „synov“. Pripomeňme si, že cieľom stoikov je žiť v súlade s prírodou, čo si vyžaduje pochopenie podstaty vecí vrátane človeka. Musonius nehovorí len o „dievčatách“ a „chlapcoch“, ale o „dcérach“ a „synoch“, pretože aj tu, v tejto prednáške o výchove, pamätá na ľudskú prirodzenosť. Nehovorí o abstraktných zoskupeniach „pohlaví“, ani o mladých občanoch mužského a ženského pohlavia, akoby ich vlastnil nejaký štát, ale predovšetkým o tom, že každé dievča a každý chlapec je niekoho „dcérou“ alebo „synom“.

V tomto ohľade Rúfus opakuje Aristotela, ktorý ľudí nazval „rozumnými zvieratami“ aj „politickými zvieratami“, ale napísal, že „človek má prirodzený sklon vytvárať páry - dokonca viac ako vytvárať mestá, keďže domácnosť je skoršia a potrebnejšia ako mesto...“ Komu viac ako rodičom by malo záležať na tom, aby boli ich deti vychovávané spôsobom, ktorý v nich vypestuje zárodky cnosti, a kto je v konečnom dôsledku zodpovednejší? Rufove „rodinné hodnoty“ sa v jeho prednáškach znovu a znovu ozývajú hlasno a jasne a spôsob, ako najlepšie chrániť a podporovať rodinný život podľa Musonia, je snaha o kardinálne cnosti a múdrosť, ktorá stelesňuje stoickú filozofiu.  

Odporúčame čítanie pre vaše stoické leto

Moja vlastná kniha, ktorá pojednáva o Musoniovi Rufovi v troch kapitolách o jeho živote, prednáškach a jeho filozofickom odkaze naprieč časom, sa volá Prístav a kríž: (Angelico Press, 2016). Musím tiež poznamenať, že Rufus má trvalú hodnotu a stojí za prečítanie pre kresťanov aj nekresťanov. Našiel som aj knihu J. T. Dillona Musonius Rufus and Education in the Good Life: A Model of Teaching and Living Virtue (University Press of America, 2004), ktorá je cenným zdrojom informácií o Rufovom živote a jeho ponaučeniach. Práve v tomto roku som objavil a užil si knihu Chucka Chakrapaniho Stoické lekcie: (The Stoic Gym Publications, 2018).

Na záver vám vrelo odporúčam, aby ste nabudúce, keď zamierite do kresla na horúcej slnečnej pláži (alebo dokonca do kresla v klimatizovanej pracovni), či už ste žena alebo muž, mladý alebo starý, veriaci alebo sekularista, zvážili, či nepozvete Musonia Rufa, aby sa k vám pripojil a strávil s vami pár dobre strávených hodín načúvaním hlasu neobyčajnej jasnosti a zdravého rozumu vo svete, ktorý by ich určite potreboval. Môžete si byť istí, že vám nebude zaberať slnečník na pláži ani vás nebude žiadať, aby ste zvýšili hlasitosť.

Kevin Vost, autor dvadsiatich kníh o psychológii, filozofii, teológii a telesnej zdatnosti, vyučoval psychológiu a gerontológiu na Aquinas College v Nashville v štáte Tennessee a na University of Illinois v Springfielde.