Čo je to cnosť? Niečo pre mníšky a stredovekých rytierov?
CNOSŤ
Hrozné slovo, čo poviete. Akoby ani nepatrilo do 21. stor. Mnohým asi evokuje mníšky, cudné viktoriánske časy alebo stredovekých rytierov.
Túto pachuť „svätosti a puritánstva“ získala cnosť jej pokresťančením. Lenže domovinou cnosti, v rámci západnej civilizácie, je staroveké Grécko.
V antickom Grécku vznikol aj stoicizmus, ako jedna z odnoží helénistickej filozofie. Takže čo vravia o cnosti moji drahí stoci?
Kľúčom k stoicizmu je grécke slovo aretê [ἀρετή], ktoré v rámci stoicizmu označuje „dokonalosť a dobrotu charakteru“.
Stoik pracuje sám na sebe, aby rozvíjal „dobré povahové vlastnosti“, aby bol schopný byť „vynikajúci“ (dokonalý = cnostný). Ale nie preto, aby sa samoľúbo pozeral do zrkadla alebo aby sa stal slávnym či úspešným.
Nie. Motiváciou stoika nie je jeho ego.
Stoici nám nehovoria, že budovanie „dobrého charakteru“ je pre naše vlastné uspokojenie alebo pre to, aby sme boli šťastní v tom modernom zmysle slova.
Sebazdokonaľovanie (ktoré musí ísť ruka v ruke so sebapoznaním) je podľa nich zamerané na to, aby sme boli užitoční pre našich blízkych, pre spoločnosť i celý vesmír.
Stoická cnosť pozostáva zo 4 hlavných ingrediencií: múdrosť, spravodlivosť, odvaha a umiernenosť (sebaovládanie). O nich bude reč niekedy nabudúce.
