Diéta podľa Musonia Rufa
A skutočne pri každom jedle nehrozí len jedno nebezpečenstvo, ale mnoho rizík. V prvom rade robí chybu ten, kto zje viac, ako by mal, a tiež ten, kto sa utápa v nakladaných uhorkách a omáčkach, a ten, kto uprednostňuje sladšie jedlá pred zdravšími, a ten, kto svojim hosťom nepodáva jedlo rovnakého druhu alebo množstva ako sebe. - Musonius Rufus, prednáška XIIIB o jedle
Prosím, nedovoľ, aby ťa tento titul znepokojil a narušil tvoj stoický pokoj! Musonius Rufus (asi 20 - 30 n. l. - 101 n. l.), Epiktétov uctievaný učiteľ a mentor, by nás nenechal počítať kalórie, sacharidy ani nič podobné. (Kalórie a sacharidy budú objavené až viac ako 1 700 rokov po jeho smrti, a aj keby o nich vedel, určite by mal pocit, že máme dôležitejšie veci na práci!) V skutočnosti tu nehovorím o diéte v zmysle nejakého exotického, časovo obmedzeného stravovacieho režimu, ktorého cieľom je zhodiť pár kíl, ale o diéte v zmysle bežného alebo zvyčajného jedla a nápojov, ktoré tvoria každodennú výživu človeka. Stoici vnímali filozofiu ako umenie života, ktoré by malo usmerňovať všetko naše ľudské správanie a snažiť sa ho zosúladiť s prírodou. Ako ukazujú viaceré Musoniove rozpravy o jedle, oblečení, bývaní, a dokonca aj o holení, stoicizmus bol (a je) praktickou filozofiou dobrého života, preto aj tie najprízemnejšie a zdanlivo nefilozofické témy sú vhodným zrnom do stoického mlyna.
Čo má jedlo spoločné s filozofiou?
Podľa Musonia, ktorý zrejme často a horlivo hovoril na túto tému, ktorú nepovažoval za žiadnu maličkosť pre akéhokoľvek filozofa, veľmi veľa. Musonius veril, že návyky pri jedení a pití buď budujú, alebo rúcajú samotný základ cnosti striedmej sebakontroly (gr.sophrosyne). Existuje staré príslovie, ktoré radí budúcim nevestám, že „cesta k srdcu muža vedie cez jeho žalúdok“. Podľa Musónia cesta k sebakontrole muža alebo ženy vedie cez pažerák a žalúdok! „Vskutku, hrdlo bolo stvorené na prechod potravy, nie ako orgán rozkoše, a žalúdok bol stvorený na ten istý účel, ako bol v rastlinách stvorený koreň. Lebo tak ako koreň vyživuje rastlinu tým, že prijíma potravu zvonku, tak aj žalúdok vyživuje rastlinu tým, že prijíma potravu a nápoje, ktoré sa do neho dostávajú.“
Musonius venuje téme jedla dvojdielnu rozpravu (Rozpravy alebo Prednášky 18A a 18B) v rozsahu niekoľkých strán, ako sa zachovala v zbierke jeho pozostávajúcej z 21 rozpráv alebo prednášok, ktoré zozbieral jeho súčasník menom Lucius a v piatom storočí n. l. ich zostavil a vydal Grék Joanne Stobaeus. Uvádza niekoľko konkrétnych stravovacích odporúčaní vrátane stravy založenej na zelenine a obilninách a obmedzenej na mäso (ktoré považoval za ťažkú potravu, ktorej trávenie „zatemňuje dušu“ a spomaľuje naše schopnosti myslenia. Pokiaľ ide o zhrnutie Musoniovými vlastnými (preloženými) slovami:
Aby som zhrnul otázku jedla, tvrdím, že jeho účelom by malo byť dosiahnutie zdravia a sily, že človek by mal na tento účel jesť len to, čo si nevyžaduje veľké výdavky, a napokon, že pri stole by mal dbať na primerané dekorum a striedmosť a predovšetkým by mal byť nadradený bežným zlozvykom nečistoty a chamtivého náhlenia.
Musonius Rufus kritizuje obžerstvo ešte pred stredovekými cirkevnými otcami
Musoniove múdre rady o správnom postoji a správaní sa k jedlu v mnohom predbiehajú rady kresťana, ktorý o päť storočí neskôr spopularizoval slávny zoznam „siedmich smrteľných hriechov“, pápeža svätého Gregora Veľkého (asi 540 - 604 n. l.). Gregor vo svojich Moráliách o knihe Jób vymenoval sedem smrteľných hriechov: obžerstvo, žiadostivosť, chamtivosť, závisť, lenivosť a márnivosť. Keď svätý Gregor a neskôr svätý Tomáš Akvinský vysvetľovali odrody hriechu obžerstva, definovali obžerstvo ako neprimeranú alebo iracionálnu túžbu po jedle a opisovali nebezpečenstvá spojené s konzumáciou príliš veľkého množstva jedla, príliš drahého jedla, príliš náročne pripravovaného jedla a príliš rýchleho alebo príliš častého jedenia. Tomáš v 13. storočí citoval starý stredoveký verš, ktorý zhrnul rôzne formy, v ktorých sa prejavuje obžerstvo: „narýchlo, honosne, príliš veľa, nenásytne, pôžitkársky“.
No tieto obavy nájdeme aj u Musonia ešte v osemnástej prednáške z prvého storočia nášho letopočtu. Varuje pred obžerstvom, keď jeme viac, ako by sme mali; keď jeme luxusné, gurmánske jedlá, ba dokonca sa „ topíme v uhorkách a omáčkach“; keď sme vyberaví; keď uprednostňujeme sladké jedlá pred zdravými; keď jeme nenásytne a v „nevhodnom čase“. Nešetrí slovami a varuje nás, že obžerstvo z nás robí skôr prasatá alebo psy než rozumné ľudské bytosti. Radí nám, aby sme sa naučili vážiť si jednoduché jedlá. Vskutku, chváli príklad Sparťana, ktorý, keď videl, že nejaký vyberavý človek odmieta jesť drahého vtáka, vyhlásil: „Mohol by som jesť supa alebo myšiaka.“
A práve tu majú náš veľký stoický filozof a naši veľkí stredovekí katolícki teológovia ešte dôležitejší spoločný názor na obžerstvo. Svätý Ján Kassián (360 - 435 n. l.), mních z východnej púšte, ktorý sa stal opátom v Marseille vo Francúzsku, vo svojich Odporúčaniach píše o ôsmich nerestiach. Neresti sú v podstate zlé návyky, dispozície alebo sklony, opak dobrých návykov, ktorými sú cnosti. Kassiánov zoznam, ktorý je ozvenou ešte staršieho zoznamu ôsmich „znepokojujúcich“ alebo „útočných“ myšlienok, ktorý vyložil púštny mních Evagrius z Pontu (345 - 399 n. l.), neskôr trochu upravili Gregor a Tomáš, ako bolo uvedené vyššie, a stal sa všeobecne známym ako sedem hlavných nerestí (a ešte známejším ako sedem smrteľných hriechov - hriechy sú skutky neresti, doslova necností). Súvislosť s Musoniom tu nie je ani tak v tomto zozname zlých myšlienok, nerestí alebo hriechov, ale v spôsobe ich vzájomného pôsobenia. Počúvajte Kassiána v tomto bode:
Hoci teda týchto osem nerestí má rôzny pôvod a rôzne pôsobenie, predsa len prvých šesť - totiž obžerstvo, smilstvo, lakomstvo, hnev, smútok a acedia (úzkosť alebo únava srdca) - je medzi sebou spojených určitou príbuznosťou a takpovediac vzájomným prepojením, takže prepad predchádzajúcej slúži ako začiatok ďalšej. Z nadbytku obžerstva totiž nevyhnutne vzniká smilstvo, zo smilstva lakomstvo, z lakomstva hnev, z hnevu smútok a zo smútku acedia. Preto proti nim treba bojovať podobným spôsobom a rovnakou metódou a vždy musíme útočiť na tie, ktoré nasledujú, začínajúc tými, ktoré sú pred nimi. Lebo strom, ktorého šírka a výška sú škodlivé, ľahšie uschne, ak sa predtým odhalia a prerežú korene, ktoré ho podopierajú, a morové vody vyschnú, keď sa ich vyvierajúci prameň a prudké prúdy zastavia šikovnou prácou.
Všimnite si teda, že tieto neresti pôsobia ako osem smrtiacich kociek domina, z ktorých každá pripraví človeka v jej zajatí na pád do ďalšej.
Neskôr Gregor vo svojich Moráliách konštatuje, že „ak neskrotíme nepriateľa, ktorý v nás prebýva, totiž našu obžerskú chuť k jedlu, ešte sme sa ani nepostavili do duchovného boja“.
Náš stoik Musonius Rufus, 500 rokov pred Gregorom (a 300 pred Kassiánom), tiež považoval obžerstvo za akýsi vstupný hriech. Pokušenia obžerstva sú pred nami každý deň, a ak sú naše schopnosti sebaovládania oslabené obžerstvom, nebudú schopné čeliť výzvam v iných, dôležitejších oblastiach nášho života. Musonius varuje, že,
Hoci existuje mnoho pôžitkov, ktoré presviedčajú ľudí, aby konali zle, a nútia ich konať proti vlastným záujmom, pôžitok spojený s jedlom je nepochybne najťažšie poraziteľný zo všetkých pôžitkov. S ostatnými zdrojmi pôžitkov sa stretávame menej často, a preto sa môžeme zdržať toho, aby sme si niektoré z nich dopriali celé mesiace alebo dokonca roky. Gastronomické pôžitky nás však nevyhnutne budú lákať denne alebo dokonca dvakrát denne, keďže pre človeka nie je možné žiť bez jedla. Preto čím častejšie nás gastronomické pôžitky pokúšajú, tým väčšie nebezpečenstvo predstavujú.
Pre veľkých katolíckych teológov je obžerstvo odvrátením sa od pravého Božieho dobra kvôli menším dobrám, ktoré môžu nášmu telu uškodiť, a náš fundamentálny rímsky stoik zastával prakticky rovnaký názor. Upozorňuje, že niektorí nestriedmi ľudia „sa podobajú tehotným ženám... neznášajú obyčajné jedlo; zničili si tráviaci systém“.
Citujúc Sokrata, ktorý pred ním hovoril, že máme jesť, aby sme žili, a nie žiť, aby sme jedli, preto Musonius radil striedmy príjem jednoduchých, lacných, prirodzených a zdravých potravín (niet divu, že Musonius v Rozprave 11 vysvetlil, že najlepším zamestnaním pre filozofa je zamestnanie poľnohospodára!)
Pôvodná „stredomorská diéta“
Vždy je zaujímavé, keď moderný vedecký výskum „objaví“ to, čo dávno objavili starovekí filozofi na základe bežnej skúsenosti preskúmanej prísnou argumentáciou. Moderná, takzvaná „stredomorská diéta“ je vytvorená podľa vzoru potravín a nápojov, ktoré tradične konzumovali obyvatelia krajín obklopujúcich Stredozemné more (samozrejme, ako Grécko a Taliansko). Základ pyramídy tejto diéty tvorí každodenná prevaha čerstvého ovocia, zeleniny, celozrnných výrobkov, orechov, fazule, strukovín, byliniek, korenín a olivového oleja, s aspoň niekoľkými týždennými porciami rýb a iných morských plodov, menej častými a striedmymi porciami vajec a mliečnych výrobkov vrátane jogurtov, veľmi obmedzeným príjmom mäsa a sladkostí a voliteľnou konzumáciou červeného vína s mierou.
Klinika Mayo a mnohé ďalšie uznávané lekárske zdroje uvádzajú túto diétu ako jednu z najzdravších na svete na udržanie ideálnej telesnej hmotnosti a zníženie rizika srdcových a iných ochorení. Keď sa v časopise U.S. World and News Report stretávajú odborníci na výživu, aby každoročne zostavili rebríček najlepších a najhorších populárnych diét na svete spomedzi desiatok uchádzačov, stredomorská diéta sa každoročne umiestňuje na prvých miestach.
Aké fascinujúce je uvažovať o tom, že stredomorská diéta a takzvaná, „ Diéta Musonia Rufa“ by boli takmer to isté! Musonius totiž varuje pred potravinami dovážanými zo vzdialených krajín a konštatuje, že ľudia, ktorí jedia bežné, lacné potraviny svojho regiónu, sú zdravší a silnejší ako tí, ktorí túžia po exotických potravinách, ktoré nie sú súčasťou štandardnej stredomorskej stravy. Dokonca vyhlasuje, že otroci a ľudia z vidieka, ktorí jedia takéto jednoduché domáce potraviny, sú zdravší, menej často chorľavejú, menej sa unavia prácou, pracujú usilovnejšie a stávajú sa silnejšími ako ich páni a ľudia žijúci v meste.
O vychutnávaní hostiny života
Diéta Musonia Rufusa je teda diétou rozumnej striedmosti, kedy sa skôr pýtame, koľko potrebujeme, než koľko chceme, kedy si vážime jednoduché, prirodzené potraviny, vďačnosť voči Bohu a správanie pri stole voči svojim blížnym, ktoré je vhodné pre bytosť stvorenú na Boží obraz. Je to strava, ktorá buduje umiernenú dušu a umiernené telo, ktoré bude slúžiť ako základ pre získanie a vyjadrenie všetkých cností. Ako nám neskôr poradil Musoniov hviezdny žiak Epiktétos, ktorý prirovnal samotný život k hostine:
Pamätaj, že sa musíš správať ako na hostine. Niečo sa podáva a prichádza k tebe: zdvorilo natiahni ruku a vezmi si. Prechádza to okolo, nezadržuj to. Ešte to neprišlo: nenatiahni k tomu svoju túžbu, ale počkaj, kým to k tebe príde.
Autor: Kevin Vost
