Drahý Seneca, vďaka za vďačnosť
Medzi mnohými a rozmanitými chybami tých, ktorí žijú ľahkomyseľným a nerozvážnym životom, nie je takmer nič, hanebnejšie ako to, že nevieme ani dávať, ani prijímať dobrodenia... Nie je veľmi prekvapujúce, že medzi všetkými našimi mnohými a veľkými neresťami nie je žiadna taká rozšírená ako nevďačnosť.
-Seneca , O dobrodeniach
Senecovo dielo De Beneficiis (O dobrodeniach) je najdlhším z jeho morálnych spisov, má 525 strán textu v latinskom a anglickom vydaní vydavateľstva Loeb. Venuje sa v ňom podstate a dokonalosti dávania i prijímania, cnosti štedrosti a vďačnosti. Jeho List 81 „O dobrodeniach“ zhŕňa podstatu jeho spisu o vďačnosti na necelom tucte strán.
Medzi veci, za ktoré som Senecovi najviac vďačný, patrí spôsob, akým si tak slobodne a často vypožičiava výroky iných mysliteľov z iných filozofických škôl, kedykoľvek sa mu zdalo, že hovoria dôležité pravdy o vedení cnostného života. Dlhé roky som študoval aj svätého Tomáša Akvinského, ktorý bol tiež známy tým, že prijímal pravdu všade, kde ju bolo možné nájsť. Vo svojom slávnom malom Liste svätého Tomáša bratovi Jánovi písal o tom, ako študovať: „Neprikladaj hodnotu tomu, kto čo hovorí, ale radšej si zapamätaj všetko, čo je pravdivé.“ (Hoci Tomáš, podobne ako Seneca, bol tiež veľmi dobrý v tom, že uvádzal zásluhy tam, kde sa patrilo, a citoval zdroje právd, ktoré odovzdával iným.)
Takže, keď prejdeme k veci, nasledujúca malá esej je výňatkom z knihy Unearthing Your Ten Talents (Odhaľte svojich desať talentov), ktorú som napísal o prístupe Tomáša Akvinského k desiatim cnostiam (klasické intelektuálne cnosti - veda, rozum a múdrosť; kardinálne cnosti - rozvážnosť, spravodlivosť, statočnosť a umiernenosť; a kresťanské teologické cnosti - viera, nádej a láska). Práve v rámci svojho pojednania o cnosti spravodlivosti, o „dávaní každému človeku, čo mu patrí“, svätý Tomáš vysvetľuje súvisiacu cnosť vďačnosti, ktorá pomáha zdokonaľovať cnosť spravodlivosti.
Práve tu, okrem niekoľkých ďalších miest vo svojej Summe teologickej, slobodne a často využíva Senecovu múdrosť. V druhej časti druhej časti Summy teologickej, v otázkach 106 a 107 (ST, II-II, Qs 106 a 107), Tomáš uvádza desať článkov, ktoré sa zaoberajú rôznymi aspektmi cnosti vďačnosti a neresti nevďačnosti.
Rýchle prečítanie očami prináša najmenej 23 priamych citácií zo Senecu spolu s ich umiestnením v rámci jeho diela O dobrodeniach. V skutočnosti cituje Senecu v tejto téme oveľa častejšie ako „filozofa“ Aristotela.
Každopádne nasleduje môj úryvok z knihy Unearthing Your Ten Talents, v ktorom zhrnieme, čo chcel Akvinský povedať o vďačnosti - a ako veľmi bol Senekovi vďačný za to, že mu vydláždil cestu! Myslím, že aj dnes sú tam poučenia užitočné pre nás všetkých.
Vďaka za vďačnosť
Jednotlivec s talentom pre spravodlivosť sa snaží splácať dlhy, dlhy Bohu prostredníctvom cnosti nábožnosti, dlhy rodičom a vlasti prostredníctvom zbožnosti, dlhy tým, ktorí vynikli v dôstojnosti, prostredníctvom dodržiavania predpisov, a dlhy dobrodincom, tým, ktorí poskytujú konkrétne a súkromné milosti alebo výhody, prostredníctvom cnosti vďačnosti alebo gratiarum actio - vďačnosti. Svätý Tomáš nám hovorí, že Cicero správne zaradil vďačnosť medzi cnosti pripojené k spravodlivosti.
Bol to iný starorímsky filozof Lucius Anneas Seneca (4 pred n. l. - 65 n. l.), ktorý doslova napísal knihu o vďačnosti (De Beneficiis - O dobrodeniach). Svätý Tomáš pri analýze tejto cnosti hojne využíva Senecove triezve rady. Sotva to tu dokážem spravodlivo vyjadriť, ale pokúsim sa prejaviť trochu vďačnosti za to, o čo sa títo veľkí muži podelili na túto tému, tým, že uvediem niekoľko najdôležitejších momentov a budem sa modliť, aby ste si vyhľadali viac, a to v Summe aj v Senecových spisoch.
„Ďakujte za všetkých okolností“ radí svätý Pavol (1 Sol 5, 18). Zamyslime sa nad spôsobmi, ako tieto vďaky vzdávať. Najprv si všimnime, že máme vzdávať vďaky „za všetkých okolností“. Boli ste niekedy v pokušení nevšímať si láskavosť od niekoho? „No, bola len milá, lebo niečo chcela.“ Ale čo? „Manželka mu povedala, že by to mal urobiť.“ „V skutočnosti to pre mňa nechcel urobiť, ale cítil nátlak zo strany šéfa, spolupracovníkov alebo priateľov.“ „Dal mi ich len preto, že ich sám nechcel. (Prečo, každý vie, že neznáša čierne želé fazuľky!)“ „Dal mi peniaze. No a čo? Je bohatý a nič mu to nebolo.“ „Jasné, že sa prihovoril za to, aby ma povýšil, ale chcel len ukázať svoj vplyv.“ (Opäť som si spomenul na Aristotelov výrok o cnosti a o tom, že existuje veľa spôsobov, ako netrafiť do čierneho).
Vypočujme si Senecu v tomto prípade:
Je vrcholom zlovôle odmietnuť uznať láskavosť, ak tým darca nestratil.
A svätý Tomáš sa ozýva so svojou charakteristickou hĺbkou múdrosti a láskavosti:
Je znakom šťastnej povahy vidieť skôr dobro ako zlo. Preto ak niekto udelil láskavosť nie tak, ako by ju mal udeliť, obdarovaný by nemal z tohto dôvodu zadržiavať svoju vďaku.
Ako teda prejavujeme vďačnosť našim dobrodincom za každých okolností? Seneca hovorí: „Chceš sa odvďačiť za láskavosť? Prijmi ju láskavo." Aj keď nám niekto preukazuje dobrodenie tak bohatý alebo mocný, že sa mu nikdy nemôžeme odvďačiť v naturáliách, predsa sa môžeme odvďačiť svojím postojom, výrazom tváre, slovami a skutkami, alebo ako poznamenáva Seneca, „dobrou radou, častým spoločenstvom, prívetivým a príjemným rozhovorom bez lichotenia“.
Ďalej, vďačné „výlevy srdca“ by mali zaznieť nielen v ušiach dobrodincov, ale aj v ušiach ostatných, ktorí sa dobrodincovi odvďačia zaslúženou poctou. Aristoteles napokon poznamenal, že česť je odmenou cnosti. Dobrodinec, ktorému sa dostane zaslúženej úcty, môže byť potom o to viac inšpirovaný hľadať nové spôsoby, ako naďalej prinášať úžitok iným.
Keď treba dobrodenia vrátiť, mali by sme tak urobiť bezodkladne a radi, ale nemali by sme sa s vrátením tak ponáhľať, aby sme darcovi spôsobili nepríjemnosti, alebo aby sme mu dali pocítiť, že sme sa cítili nepríjemne práve pre tú láskavosť, ktorú nám poskytol. A čo je potom vrcholom nevďačnosti? Nie je to neoplatiť láskavosť, pretože nie vždy môžeme oplatiť, hoci by sme veľmi chceli. Vrcholom nevďačnosti je zabudnúť na láskavosť alebo ignorovať dlh z nedbanlivosti.
Určite sme všetci niekedy zhrešili nevďačnosťou. Ako by sa však mal človek, ktorý prejavuje cnosť vďačnosti, správať k človeku, ktorý ju neprejavuje? Z Lukášovho evanjelia, „milovaného lekára“, sa dozvedáme, že Ježiš nám povedal: „Požičiavaj, no nič za to nečakaj“. (Lk 6, 35). Celkom vhodne nám to radí aj svätý Tomáš:
Ten, kto udeľuje láskavosť, nesmie hneď trestať za nevďačnosť, ale skôr má byť láskavým lekárom tým, že nevďačnosť lieči opakovanými láskavosťami.
Na záver by sme mohli povedať slová starého Senecu:
Je človek nevďačný za jedno dobrodenie? Možno takým už druhýkrát nebude. Zabudol na dve dobrodenia? Možno mu tretia pripomenie ostatné, ktoré mu vypadli z pamäti..... V prítomnosti znásobených výhod sa nevďačník neodváži zdvihnúť oči: kamkoľvek sa obráti, utekajúc pred spomienkou na ne, tam nech ťa vidí - obklop ho svojimi dobrodeniami.
Kevin Vost
