Nie - múdrosť nie je kardinálna cnosť
ale rozvážnosť (obozretnosť) áno.
Koľko vedomostí je potrebných na dosiahnutie múdrosti? Mnohí moderní stúpenci múdrosti si nevšimli, že stoici rozlišovali medzi múdrosťou chápanou ako „poznanie o božských a ľudských veciach“ (grécky sophia, latinsky sapientia) a praktickou múdrosťou (phronesis, prudentia). Tá druhá je poznanie o tom, ako aplikovať tú prvú.
Mám podozrenie, že prehliadanie tohto rozdielu je jedným z dôvodov, prečo sa mnohí chytajú do pasce a myslia si, že stoici - najmä rímski stoici - sa zaujímali len o praktickú múdrosť.
Múdrosť (sophia) nie je v stoicizme jednou zo štyroch hlavných cností - keďže všetky hlavné cnosti sú rôznymi prejavmi múdrosti. Praktickým uplatnením múdrosti - ak nejde o odvahu, spravodlivosť alebo umiernenosť - je rozvážnosť (phronesis).
Mylná predstava, že múdrosť je v stoicizme jednou zo štyroch hlavných cností, je veľmi pravdepodobne dôsledkom toho, že moderné anglické preklady zoznamu cností v Myšlienkach k sebe 5.12 od Marka Aurélia prekladajú „phronesin“ ako „múdrosť“1 - čo je zo stoického hľadiska veľmi nešťastné. George Long to v roku 1862 urobil správne a aj Gregory Hays to urobil správne v roku 2012 - ako jediný spomedzi moderných prekladateľov Marca do angličtiny: obaja používajú „prudence“ na preklad „phronesin“.
Marcus sa trochu líši od ostatných stoikov. Rozlišuje medzi eulogistia2 a phronesis a - a zdá sa, že toto rozlišovanie prebieha paralelne so Senecovým a Cicerónovým rozlišovaním medzi sapientia a prudentia.
A tu Cicero jasne ukazuje rozdiel medzi múdrosťou vo veľkom meradle - poznaním božských a ľudských záležitostí - a múdrosťou chápanou ako schopnosť uplatniť toto poznanie v živote:
„Múdrosť, ktorú Gréci nazývajú sophia, je najprednejšia zo všetkých cností. (Dobrý rozum, ktorý nazývajú phronesis, si uvedomujeme, že je niečo odlišné, teda poznanie vecí, ktoré by mal človek vyhľadávať a ktorým by sa mal vyhýbať). Ale múdrosť, ktorú som vyhlásil za najprednejšiu, je poznanie všetkých ľudských a božských vecí; a patrí k nej aj spoločenskosť a spolužitie bohov a ľudí navzájom. Ak je to, čo je isté, niečo najdôležitejšie, potom je nevyhnutne najdôležitejšia aj povinnosť, ktorá sa zakladá na spoločenskosti. Okrem toho poznávanie prírody a uvažovanie o nej je trochu skrátené a neúplné, ak nevyústi do žiadnej činnosti. Takéto konanie sa najzreteľnejšie prejavuje v ochrane ľudských záujmov, a preto sa týka spolupatričnosti ľudského rodu. Z tohto dôvodu by mala byť zaradená nad obyčajné učenie.“
- Cicero, O povinnostiach
__________________________
1 V slovenskom preklade Marcových „meditácii“ Miloslav Okál použil termín „rozumnosť“ čo je synonymum pre rozvážnosť t.j. praktickú múdrosť.
2 Eulogistia: poznanie toho, čo sa stáva/uskutočňuje a čo bolo dokončené. Vďaka eulogistii máme vedomosť o tom, čo sa deje a čo bolo dokončené: situačné vedomie (vnímanie). Situačné vedomie je schopnosť vnímať, pochopiť a účinne reagovať na situáciu. Zahŕňa pochopenie daných okolností, zhromažďovanie relevantných informácií, ich analýzu a prijímanie informovaných rozhodnutí s cieľom úspešne riešiť všetky potenciálne riziká, nebezpečenstvá alebo udalosti, ktoré by mohli nastať.
ZDROJ: Socrates and the Stoics | Jannik Lindquist | Substack