O svetoobčianstve
Ak máme spoločnú schopnosť myslieť, potom aj rozum, ktorým sme schopní rozumne myslieť, máme spoločný. Ak je to tak, potom aj rozum, ktorý nám prikazuje, čo robiť a čo nie, máme spoločný. Ak je to tak, potom máme spoločný aj zákon, ak je to tak, sme spoluobčania...ak je to tak, potom je teda vesmír štátom.
Marcus Aurelius, Kniha IV-4
Ďalší citát, v ktorom Marcus pripomína sám sebe, že všetci ľudia sú jedného rodu. Sme spoluobčania bez ohľadu na rasu, pohlavie či náboženstvo. Zem je našim spoločným štátom.
Dalo by sa s trochou nadhľadu povedať, že stoici boli v tomto ohľade niečo ako „starovekí hippies“. Neboli však prví. Predbehol ich kynický filozof Diogenes zo Sinope.
Keď sa ho raz niekto spýtal "Odkiaľ pochádzaš?" odpovedal: "Som občan sveta" (kosmopolités).
Krásne to vyjadril Liam Milburn, ktorý je mojim veľkým učiteľom stoicizmu/humanizmu:
Čím sa v podstate líšim od akéhokoľvek iného človeka, ktorý je práve teraz na tejto zemi, alebo od akéhokoľvek človeka, ktorý kedy žil?
Vo svojej podstate sme všetci jedno a to isté. Naša rasa, vek, pohlavie, bohatstvo či spoločenský status, tu alebo tam, vtedy alebo teraz, v tom nerobia žiadny skutočný rozdiel.
Neexistuje len to, čo je dobré pre mňa alebo čo je dobré pre teba. Existuje to, čo je dobré pre nás všetkých. Vychádzame z jedného a toho istého pôvodu a smerujeme k jednému a tomu istému cieľu.
