Od vesmíru po praskliny v chlebe: Stoické vnímanie Krásy
...ak sa pečie chlieb, niektoré jeho časti popukajú, a práve tieto pukliny, ktoré sú do istej miery proti pekárovmu zámeru, vyzerajú akosi pekne a budia zvláštnym spôsobom chuť do jedla....prezreté olivy...aj klasy skláňajúce sa k zemi, zvraštené obočie leva a mnohé iné veci, z ktorých každá má ďaleko od krásy, majú svoj pôvab...Oku vnímavému voči hlbšiemu porozumeniu diania vo vesmírnom celku sa bude zdať každý z týchto javov čímsi osobito pekným...
Marcus Aurelius, Myšlienky k sebe: kniha III-2
----------------------------------------------------------------------------------------------------------
Tieto, priam básnické opisy od Marca Aurelia vyjadrujú jeho filozofické náhľady na krásu a prirodzenosť vo svete.
Nedokonalosti sú často to, čo robí veci zaujímavými a pútavými: Marcus uvádza príklad, ako pekný je pohľad na popraskaný chlieb, ktorý je "proti pekárovmu zámeru", ale práve tieto pukliny vyzerajú esteticky zaujímavo a možno nám aj hovoria, že naša honba za povrchnou dokonalosťou je vlastne hlúpa.
Niečo, čo na prvý pohľad nepôsobí krásne, môže mať svoj vlastný pôvab a čaro. Staroba nemusí byť odpudzujúca a mladosť nemusí byť dráždivá. Každá z nich svojím konaním odhaľuje to, čo ju svojím spôsobom robí vznešenou. Dážďovka nie je menej vznešená ako západ slnka ani vysoký dub nie je vzácnejší ako trs machu.
Celkovo tieto myšlienky vyjadrujú to, že pravá krása nemusí byť len v dokonalosti, ale aj v nedostatkoch a prirodzenosti vecí. Pre jej pochopenie je však potrebná určitá citlivosť a poznanie a akceptovanie zákonitostí prírody.
V konečnom dôsledku, to, čo považujeme za krásne či odpudivé, veľa vypovedá o našich hodnotách a o tom, čo považujeme v živote za najcennejšie.
