Pozornosť
Neľahko nájdeš človeka, ktorý by bol nešťastný preto, lebo nevie, čo sa odohráva v duši niekoho iného. Kto však nasleduje každé pohnutie vlastnej duše, je nevyhnutne nešťastný.
Marcus Aurelius
V druhej vete citátu od Marca Aurelia je chyba. Drobná, okom sotva spozorovateľná chybička, ktorá však zásadne mení význam celej vety.
V slove „nasleduje“ je preklep. Namiesto písmena „a“ v ňom má byť „e“. Zistil som to, keď som si porovnal český a anglický preklad tejto vety s tým slovenským.
Marcus sa teda nenabáda k tomu, aby ignoroval svoje vnímanie a myšlienky. Práve naopak, v duchu stoickej filozofie, sám seba upozorňuje na to, aby si sústredene všímal (sledoval) každý pohyb svojej duše (mysle).
Starovekí grécki stoici praktizovali techniku, ktorá sa trocha podobá dnes tak populárnej „všímavosti“ (mindfulness). Mali na to aj špeciálny výraz: „prosochē“.
Prosochē (προσοχή) – postoj a prax pozornosti – je stav neustálej, bdelej a neutíchajúcej pozornosti k sebe samému – prítomným vnemom, aktuálnym túžbam a prítomným činom, ktoré formujú morálny charakter človeka.
Táto pozornosť slúži na to, aby sme si plne uvedomovali naše myšlienky, slová aj skutky. Byť TU a TERAZ.
Marcusom som dnes začal, ním aj skončím. Tentoraz bez preklepu
"...a každé dielo vykonaj tak, akoby bolo tvojím posledným, cieľavedome a bez odporu k príkazom rozumu, bez pokrytectva, sebectva a nespokojnosti s tým, čo ti osud pridelil. Vidíš, ako málo stačí, aby človek žil pokojným a bohabojným životom. Ani samotní bohovia nebudú požadovať viac od toho, kto sa drží týchto zásad. "
- Marcus Aurelius
