Sófrosyné - po stopách múdrosti

Toto je slovník pojmov používaných v klasickom (antickom) stoicizme. Nie je určite kompletný, ale myslím, že tie najdôležitejšie veci som do neho zaradil. 

agathon 
Dobro. Jediným Dobrom sú naše vlastné cnostné rozhodnutia, prospešné aj múdre. Opakom Dobra je Zlo (kakon). Veci, ktoré nie sú ani Zlé, ani Dobré sú Indiferentné (ľahostajné).

apatheia
v stoicizme označuje stav mysle, v ktorom človek nie je vyrušovaný vášňami. Lepšie by sa to dalo preložiť slovom vyrovnanosť než ľahostajnosť. Význam slova apatheia je úplne odlišný od významu moderného slova “apatia“, ktoré má výrazne negatívny význam. Podľa stoikov bola apatheia vlastnosť, ktorá charakterizovala mudrca.

ataraxia
Stav duševnej vyrovnanosti / pokoja, schopnosť nenechať sa rušiť vonkajšími okolnosťami. Tento grécky výraz v starovekej gréckej filozofii prvýkrát použil Pyrrho a následne Epikuros a stoici pre jasný stav silnej vyrovnanosti charakterizovaný trvalou slobodou od úzkosti a starostí. V nefilozofickom použití sa tento termín používal na opis ideálneho duševného stavu vojakov vstupujúcich do boja.

andreia 
Odvaha, jedna zo 4 kardinálnych stoických cností. Tiež sa nazýva statočnosť, múdrosť tvárou v tvár nebezpečenstvu alebo bolesti, strachu alebo zmiernenie unáhleného správania vo chvíli nebezpečenstva, bolesti alebo pri iných ťažkostiach. 

areté 
Ústrednou myšlienkou stoickej filozofie, ale aj podstatnou charakteristikou starovekej gréckej kultúry, bol pojem Areté, ktorý sa väčšinou prekladá ako Cnosť.  Nie je to však presný ekvivalent pre Areté. Kombinácia dokonalosti, morálneho charakteru a integrity je bližšie k pôvodnému významu tohto pojmu. Tento pojem “excelentnosti“ bol v konečnom dôsledku spojený s pojmom naplnenia účelu alebo funkcie: akt naplnenia svojho plného (prirodzeného) potenciálu. Areté bolo najcennejším majetkom, vodiacim kompasom k dobrému životu.

askésis 
Cvičenie, príprava na test, disciplinovaný tréning, určený na dosiahnutie cnosti. Pojem pochádzajúci z atletiky, stoici ho používali vo filozofickom kontexte. Prípravu na ťažkosti života, stoický študent (prokopton) ako tréning praktizoval dobrovoľné nepohodlie a abstinenciu. Bolo bežné, že mladí študenti spali na zemi, chodili bosí, jedli skromne alebo rýchlo, aby si precvičili myseľ a telo. Ťažkosti a problémy každodenného života sú však tiež predmetom praxe. Epiktétos povedal, že ťažkým problémom v živote sa netreba vyhýbať, ale radšej ich prijať. Každá prekážka sa dá premeniť na dobrý predmet tréningu.

dikaiosyne 
Spravodlivosť. Jedna zo 4 hlavných stoických cností. Múdrosťou treba vzdorovať nespravodlivosti. Spravodlivosť zahŕňa aj úctivosť, slušnosť a čestné jednanie. Pre stoikov je spravodlivosť našou povinnosťou voči našim blížnym a voči našej spoločnosti. Je to morálka za tým, ako konáme, konkrétne vo vzťahu k našej komunite a ľuďom v nej.

epistêmê

isté a pravdivé poznanie, ktoré presahuje poznanie katalêpsis.

eudaimónia 
Cieľom života podľa väčšiny helenistických filozofií bolo dosiahnuť eudaimóniu, čo znamená dobrý duch, prekvitajúci život alebo blahobyt (duchovný, nie materiálny). Pre stoikov je eudaimónia stavom vyrovnanosti, šťastia a osobného rozkvetu, ktorý prejavuje ideál „mudrca“. 

hai eupatheiai 
"Dobré vášne" alebo "dobré pocity". Opakom vášne (pathos) sú pokojné a rozumné činy duše v dobrom emočnom naladení. Sú to pocity, ktoré vznikajú z pravdivých úsudkov o dobrom (agathon) a zlom (kakon). Patria k nim: Radosť (chara), želanie (boulesis) a opatrnosť (eulabeia).

hegemonikon
„vnútorný racionálny vládca - Rozum“. Tento pojem sa používal medzi mnohými filozofmi starovekého Grécka na označenie intelektuálnej riadiacej časti duše. Najmä stoici odlišujú hegemonikon od zmyslov. 

hormê 
Podľa P. Hadota je „disciplína konania“ (hormê, čo znamená začiatok alebo počiatočný „impulz“ k činu) aplikáciou stoickej teoretickej témy „etiky“ v každodennom živote. Je to prax týkajúca sa našich „impulzov konať a nekonať“, teda našich motivácií a cieľov. Disciplína konania musí rozvíjať zručnosť konať správne (Kathekon), v správnom čase (Kairós) a zo správneho dôvodu (Orthos logos).

kakon 
Zlo. Jediným zlom sú naše vlastné chybné ("necnostné") rozhodnutia, škodlivé aj nerozumné. Opakom Zla je Dobro (agathon). 

katalepsis 
Proces, v ktorom hegemonikon (ľudský rozum alebo myseľ) uchopí alebo zachytí nejakú predstavu (phantasia) a pomocou katalepsis sa stáva tento dojem vedomým (pravdivým). Je to predstupeň poznania. Podľa Ciceróna Zenón prirovnal predstavu (dojem) k otvorenej ruke, súhlas k zatvárajúcej sa ruke, katalepsis k zatvorenej pästi a poznanie (epistemé) k zatvorenej pästi uchopenej druhou rukou.

logos
Podľa zakladateľa stoicizmu Zenóna z Kítia je logos aktívnym princípom, ktorý preniká a oživuje vesmír. Zvyčajne sa stotožňuje s Bohom alebo Prírodou. Stoici sa odvolávali aj na semenný logos ("logos spermatikos") alebo zákon vzniku vo vesmíre, ktorý bol princípom aktívneho rozumu pôsobiaceho v neživej hmote. Podľa stoického učenia každý človek má v sebe kúsok božského logosu (rozumu).

oikeiôsis 
Privlastňovanie, spriaznenosť, náklonnosť, pocit spolupatričnosti. Opakom oikeiôsis je alotriósis, čo sa prekladá ako „odcudzenie“. Ide o presun našej prirodzenej náklonnosti k sebe samému na náklonnosť k druhým, rozšírenie smerom von do stále väčších a väčších kruhov náklonnosti a empatie: ja, rodina, komunita, národ, svet atď. Stoici videli ľudstvo ako jednu komunitu, v ktorej sú všetci ľudia príbuznými a občanmi kozmu (Cosmopolis). 

pathos
Vášeň alebo emócia, často nadmerná a založená na falošných úsudkoch. Vášeň ako „afekt“ vedie k činom proti prírode (prirodzenosti). Diogenes Laertius hovorí, že Zenón definoval vášeň ako iracionálny a neprirodzený pohyb v duši alebo ako nadmerné hormê (konanie). Napriek populárnej mylnej predstave stoici oslavovali určité vášne ako dobré (eupatheia), ak boli v rozumných medziach: najmä radosť, opatrnosť a želanie.

phronêsis 
Praktická múdrosť sa označuje aj ako rozvážnosť, obozretnosť, schopnosť posúdiť a rozlíšiť, kedy a ako konať. Múdrosť zahŕňa zdravý rozum, dobrý úsudok, bystrosť, obozretnosť, rozvahu a vynaliezavosť. 

physis
Physis je starogrécky filozofický, teologický a vedecký termín, ktorý sa do moderných jazykov zvyčajne prekladá podľa latinského prekladu "natura" teda "príroda". Stoická filozofia zastáva názor, že individuálna ľudská prirodzenosť je súčasťou kozmickej a univerzálnej prirodzenosti. Boh, príroda a človek sú neoddeliteľnou súčasťou vesmíru. Život v súlade s prírodou je synonymom prispôsobenia sa zákonom božského Logu, t. j. poznania pravdy o fungovaní sveta.

pneuma
pneuma je "dych života", “životná sila“ alebo aj „svetová duša“, zmes prvkov vzduchu a ohňa. Pre stoikov je pneuma aktívnym, tvorivým princípom, ktorý riadi jednotlivca aj vesmír. Vo svojej najvyššej forme pneuma tvorí ľudskú dušu (psychê), ktorá je fragmentom pneumy, ktorá je dušou Boha. Ako sila, ktorá organizuje hmotu, existuje aj v neživých predmetoch.

prohairesis
Vôľa, odôvodnená voľba, udelenie alebo odopretie súhlasu. Podľa Epiktéta sa nič správne nepovažuje za dobré ani za zlé, okrem tých vecí, ktoré sú v našej vlastnej moci, a jediná vec, ktorú máme plne v našej moci je naša vlastná vôľa (prohairesis), ktorú používame na posúdenie našich dojmov.

prokoptôn 
Stoický učeň alebo žiak. Aj keď človek nezískal múdrosť mudrca, keď si bude čoraz viac vyberať vhodné kroky, bude robiť čoraz menej chýb a bude prokoptôn, ten kto robí pokroky, zdokonaľuje sa nielen v teoretických znalostiach ale aj v praktickom využití stoicizmu v každodennom živote.  

prosoché 
Cvičenie pozornosti, tiež všímavosti. Pozorovanie našich pocitov, emócií a myšlienok, sústredenie vedomia na prítomný okamih, učenie sa zachovať pokoj (Ataraxia) v každej situácii. Je to základný stoický duchovný postoj. Táto prítomnosť mysle a bdelosť je veľmi dôležitou súčasťou stoickej praxe. Ak dokážeme pozorovať, ako v nás rastie hnev, sme o krok bližšie k tomu, aby sme ho dokázali umiestniť na správne miesto, čo je v mnohých prípadoch nepochopenie skutočnej situácie, alebo v každom prípade prekážka prijatia správneho rozhodnutia a konania.

sophos 
Pojem mudrca bol v rámci stoicizmu významný. Stoický mudrc bol chápaný skôr ako nedostupný ideál než konkrétna realita. Cieľom stoicizmu bolo žiť život v cnosti, kde „cnosť spočíva vo vôli, ktorá je v súlade s prírodou.“ Mudrc ako taký je ten, kto dosiahol takýto stav bytia a ktorého život sa následne stáva pokojným. Úroveň bola taká vysoká, že stoici si neboli istí, či niekto taký niekedy existoval, ak áno, možno len Sokrates alebo Diogenes zo Sinope dosiahli takýto stav.

sophrosyne 
Štvrtá kardinálna cnosť. Hoci sa štvrtá cnosť často označuje ako "umiernenosť", pôvodné slovo sophrosyne, sa veľmi ťažko prekladá a je to oveľa obsiahlejšie slovo ako len umiernenosť či striedmosť. Sophrosyne je znalosť sebaovládania a toho, ako byť pevný, vrátane regulácie chutí, emócií a túžob. Je to aj dôstojná slušnosť alebo vznešené vystupovanie vo výzore, reči a mravoch.