Smrť nie je zlo
Nesprávaj sa tak, ako by si mal žiť desať tisíc rokov! Nevyhnutný osud sa vznáša nad tebou. Staň sa dobrým, kým ešte môžeš, kým žiješ!
Marcus Aurelius, Kniha 4-17
Keď opakovane počúvame stoické upozornenia na našu smrteľnosť, môže sa stať, že sa nám začnú protiviť, budeme o nich uvažovať príliš abstraktne alebo voči nim zatvrdneme.
Niekomu sa môže zdať, že je Marcus Aurelius dosť morbídny chlapík, pretože často hovorí o smrti. Lenže on v skutočnosti hovorí o živote. Jeho memento mori je naliehanie na to, aby sme nepremárnili krásu života a čo najlepšie využili každú príležitosť.
Nejde len o to, že vieme, že jedného dňa zomrieme, alebo dokonca, že ten deň môže byť práve dnes. Ide o to, ako toto poznanie využijeme na to, aby sme sa práve tu a teraz stali lepšími a žili svoj život naplno.
Keď to nedokážeme hneď teraz, môžeme to rovnako dobre odkladať navždy.
Keď nedokážeme prejaviť lásku a záujem o niekoho iného práve teraz, môžeme to rovnako dobre odkladať navždy.
Mali by sme myslieť na smrť neustále. Myšlienka na smrť by nás nemala desiť, desiť by nás malo to, že premárnime svoj život. Vždy nakoniec najviac ľutujeme to čo sme nevykonali, nie to čo sme spravili.
Smrti by sme sa nikdy nemali báť, pretože nie je zlom.
Keď si naplno uvedomíme svoju smrteľnosť, prestaneme odkladať veci, na ktorých skutočne záleží - lásku k blízkym, osobný rozvoj, pomoc druhým.
Marcus Aurelius nám hovorí, že každý deň je príležitosťou stať sa lepším človekom. Nie zajtra, nie keď budeme mať viac času alebo keď nastanú ideálne podmienky - ale práve teraz.
Memento mori nie je depresívnou mantrou, ale výzvou k plnému prežívaniu života. Pripomína nám, že náš čas je vzácny a obmedzený. Preto by sme ho nemali míňať na malichernosti, závisť či hnev, ale na to, čo dáva životu skutočnú hodnotu - na lásku, múdrosť a dobro.
