Sófrosyné alebo poznať mieru
Pre starovekých Grékov bola sofrosyné dôležitým pojmom opisujúcim zdravú myseľ a vynikajúci charakter - kombinácia umiernenosti, sebaovládania a striedmosti. V dnešnom chaotickom svete môže táto staroveká cnosť slúžiť ako návod na lepšie zvládanie našich emócií.
„Sofrosyné je najväčšia cnosť a múdrosť je hovoriť a konať pravdu, dbať na povahu vecí.“ – Herakleitos z Efezu
Sofrosyné prijali za jednu zo svojich 4 kardinálnych cností aj stoici. Hoci sa táto cnosť často označuje ako "umiernenosť", pôvodné grécke slovo sofrosyne, sa veľmi ťažko prekladá a je to oveľa obsiahlejšie slovo ako len umiernenosť či striedmosť. Latinským ekvivalentom sofrosyne je decorum (dobré spôsoby). Žiaľ pôvodný význam tohto slova degradoval len na vonkajšie prejavy. Keď o niekom povieme, že má dobré spôsoby väčšinou nemáme na mysli jeho charakter, ale skôr to ako je oblečený a či používa len tzv. slušné slová.
Ten kto má v sebe sofrosyné je však oveľa viac ako len uhladený gentleman či dáma, ktorá sa červená pri vulgárnom vtipe. Soforsyné označuje toho, kto prejavuje slušnosť, primeranosť alebo zdvorilosť. Takýto človek sa nedá slepo opiť a ohurovať, nie je zlomyseľný ani nedbalý vo falošných citoch.
Parafrázujúc Senecu, múdry ovláda svoje túžby, zatiaľ čo hlupák sa nimi necháva ovládať. Nestačí byť múdry, spravodlivý a odvážny, ak je človek zároveň tvrdý, hrubý a surový. Sofrosyne (decorum) je krása, ktorú cítime vo svojom vnútri a ktorá sa nevyhnutne prejavuje v našom správaní a vystupovaní pri každej príležitosti (aj keď sa nikto nepozerá).
Človek, ktorý vládne zdravou mysľou (Sofron), bol v antickom Grécku vnímaný ako jedinec, ktorý dokáže uprednostniť svoju myseľ pred žiadostivosťou, pretože myseľ usmerňuje človeka k správaniu a konaniu, ktoré je v prospech jednotlivca i celku.
Sófrosyné nad pýchou
Sófrosyné sa často stavia do protikladu k pojmu pýcha (hybris). Kým sófrosyné sa týka umiernenosti, pýcha sa vzťahuje na extrémnu hrdosť, nezdravé sebavedomie a aroganciu. Pyšný človek môže prejavovať stratu kontaktu s realitou a preceňovanie vlastných schopností. Pýcha predchádza pád.
Zvoliť si sofrosyné namiesto pýchy znamená zvoliť si rozvahu namiesto netrpezlivosti, sebaovládanie namiesto egocentrizmu, pokoj namiesto rozhorčenia. Pre starovekých Grékov bola sofrosyné kľúčovým pilierom spoločnosti, znakom toho, čo nazývali „morálnym zdravím“.
Helen Northová,odborníčka na grécku a rímsku literatúru, opísala sófrosyné ako spojenie sebapoznania a zdržanlivosti. Aby človek preukázal túto cnosť, musí poznať sám seba a využívať toto poznanie na ovládanie svojich emócií a správania.
Ako údajne povedal filozof Demofilus: „Sila duše je sofrosyné, svetlo duše zbavenej rušivých vášní.“
Sófrosyné v mytológii
V gréckom mýte bola Sófrosyné jednou z „Eudaimónií“ alebo „dobrých duchov“, ktoré spolu s Pistis (Dôverou) unikli z Pandorinej skrinky. Aristoteles vo svojej Nikomachovej etike komentoval pojem eudaimonia a definoval ho ako „dobre žiť a dobre sa mať“. Lepšia definícia pre súčasnosť by bola „naplnenie“ alebo „zmysel“.
Bohyňa Themis, (jedna z pôvodných gréckych Titánov, ktorí sa zrodili spojením Ouranos (Urán alebo Nebo) a Gaia (Zem)), tiež prejavuje vlastnosti Sófrosyné v aspekte „božského poriadku“.
Ešte pred Grékmi si vzťah rovnováhy a integrity uvedomovali Egypťania a antropomorfizovali ho v bohyni Ma-at, o ktorej sa tiež rozprávali ako o princípe Ma-at. Pre Egypťanov bola Ma-at ústredným princípom jednotlivca, ktorý vedie „dobrý život“, život v rovnováhe, zdržanlivosti a sebauvedomení. Ma-at predstavovala mladá žena s pštrosím perom na hlave, ktoré sa používalo na váhach ako závažie proti „ľahkosti“ srdca človeka pred vstupom do posmrtného života.
Sokrates o sófrosyné
Slávny Sokrates prirovnal sófrosyné k striedmosti, „všetkého s mierou“, a povedal, že tí, ktorí praktizujú tento systém presvedčenia, „nebudú potrebovať lieky s výnimkou tých najvypätejších prípadov“. Sokrates veril, že snaha o sebazdokonaľovanie je vznešenejšia ako dosahovanie materiálneho bohatstva a že cnosť je najcennejším zo všetkého, čo človek vlastní. Toto po ňom prevzali aj stoici.
Sokratov žiak Platón o sofrosyné píše vo svojom spise Republika ako o jednej zo štyroch hlavných cností, spolu s rozvážnosťou, spravodlivosťou a statočnosťou. Platón uviedol, že fyzické cvičenie by sa malo vykonávať v kombinácii s „kultivovaním mysle“ a „cvičením intelektu“, čo by prispelo k zlepšeniu pamäti. Táto koncepcia synergie mysle a tela bola zosobnením sófrosyné.
Čo hovorili stoici
Umiernenosť bola pre stoikov dôležitá ako prostriedok ochrany pred nebezpečenstvami nadmernej aktivity vo všetkých oblastiach života.
Verili, že keď sa oddávame nadbytku, nikdy nedosiahneme naplnenie - naučíme sa len túžiť ešte viac.
Ako napísal Seneca, musíme skúmať oprávnenosť svojich túžob:
Priťahujú nás veci ako bohatstvo, rozkoše, krása, ctižiadosť a iné podobné príťažlivé a príjemné predmety; odpudzuje nás námaha, smrť, bolesť, hanba alebo život vo väčšej skromnosti. Mali by sme sa preto cvičiť, aby sme sa vyhli strachu z jedného alebo túžbe po druhom.
Listy 123.13
Na inom mieste sa Seneca výslovne vyjadruje o škodlivom vplyve prílišného robenia alebo konzumovania čohokoľvek:
...to, čo ľudia nazývajú rozkošami, sú tresty, len čo prekročia primerané hranice.
Listy 83.27
Epiktétos ponúkol návod, ako si stanoviť hranice, a navrhol, že to, koľko toho vlastníme, by sa malo odvíjať od našich obmedzených telesných potrieb:
Telo každého človeka je mierou jeho majetku, tak ako je noha mierou pre obuv. Ak toto pravidlo dodržiavaš, zachováš si náležitú mieru, ale ak ho prekročíš, pôjde to s tebou z kopca. Je to rovnaké ako s topánkami: ak prekročíš mieru, budeš si kupovať pozlátené topánky, potom purpurové a ozdobne vyšívané. Keď prekročíš mieru, nemá to konca kraja.
Enchiridion 39
Epiktétov vlastný učiteľ Musonius Rufus zastával podobný názor vo vzťahu k jedlu, že netreba prekračovať mieru, ktorú potrebujeme, aby sme boli zdraví a silní:
Na zhrnutie otázky jedla tvrdím, že jeho účelom by malo byť dosiahnutie zdravia a sily, že človek by mal na tento účel jesť len to, čo si nevyžaduje veľké výdavky, a napokon, že pri stole by mal dbať na primeranú slušnosť a striedmosť, a predovšetkým by sa mal vyvarovať bežných nerestí, ako sú vulgárnosť a nenásytnosť.
Prednáška XVIIIB (O jedle)
Prečo a ako praktizovať sófrosyné v 21. storočí?
Umiernenosť v túžbach a impulzoch, najmä pokiaľ ide o hľadanie pôžitkov, sa považuje za nevyhnutnú pri vedení cnostného života, pretože nám umožňuje konať v súlade s rozumom a vyhnúť sa nástrahám nadmernosti(výstrednosti) a pôžitkárstva.
Napríklad človek, ktorý dokáže odolať pokušeniu jesť nezdravé jedlo a dodržiavať zdravú stravu, preukazuje sebaovládanie a disciplínu. To mu následne pomáha znížiť pravdepodobnosť negatívnych následkov.
Keď podľahneme svojim túžbam, môžeme pociťovať prchavé potešenie, ale neskôr zažijeme také veci, ako je fyzické nepohodlie, emocionálne utrpenie a finančná záťaž. Napríklad človek, ktorý sa oddáva nadmernému jedeniu alebo pitiu, môže mať v dôsledku toho zdravotné problémy alebo finančné ťažkosti.
Umiernenosť nám v našom živote tiež pomáha udržať rovnováhu a harmóniu. Keď dokážeme regulovať svoje pohnútky, je menej pravdepodobné, že nás pohltí jedna vec alebo aktivita. Napríklad u niekoho, kto dokáže umiernene používať sociálne médiá, je menej pravdepodobné, že sa na nich stane závislým, a je pravdepodobnejšie, že si udrží zdravé vzťahy a aktivity mimo svojej online prítomnosti.
Okrem toho, keď sa neustále oddávame nadbytku, môžeme sa znížiť naša citlivosť voči pôžitkom a príjemným veciam v našom živote. Ak si niečo rozumne odoprieme, je pravdepodobnejšie, že si to budeme vážiť a celkovo budeme mať radosť z jednoduchých vecí.
Záver
V dnešnej dobe sa zdá, že umiernenosť je najťažšou z cností. Neustálym pokušeniam, ktoré máme okolo seba, je často ťažké odolať. Všetko, čo potrebujeme, máme na dosah ruky a dostávame takmer okamžite. V týchto chvíľach si však spomeňte na Marca Aurélia. Bol cisárom Rímskej ríše a mohol mať všetko, po čom túžil, a ešte viac. Napriek tomu sa rozhodol žiť umiernene a plniť si povinnosti voči svojmu ľudu.
Aj my máme svoje povinnosti, ktoré musíme plniť, a aby sme to dokázali, musíme sa zbaviť všetkého hluku a balastu okolo nás i v nás. Hovorí sa, že menej je niekedy viac. Ja by som povedal, že menej je väčšinou viac. Ale pozor, určite nie vždy a všade je rozumné a správne aplikovať menej. Dokonca aj umiernenosť treba praktizovať umiernene. Aby sa z rozumnej umiernenosti a sebaovládania nestal kŕčovitý a fanatický asketizmus.
MP
