Stoicizmus, predurčenosť a kvantová fyzika
Veda nám hovorí, že svet je pravdepodobnostný, nie deterministický. Kvantová fyzika už dávno odpálila determinizmus do vesmíru! Veci sa vo svete odohrávajú ako pravdepodobnosti, nie ako istoty. To dokonale zapadá do myšlienky filozofie procesu. Prirodzený proces sa vyvíja organicky a čo je dôležité, na tejto ceste sa môžu vyskytnúť odchýlky.
A teraz si to rozoberme trocha podrobnejšie.
Determinizmus vs. pravdepodobnosť (propabilizmus)1
Predstavte si, že hádžete mincou. V klasickej fyzike, ak by ste poznali všetky počiatočné podmienky (sila hodu, uhol, odpor vzduchu atď.), teoreticky by ste mohli predpovedať, či padne hlava alebo orol. To je determinizmus – všetko je vopred určené a existuje len jedna možnosť.
Kvantová fyzika ale hovorí, že svet takto nefunguje. V mikrosvete (svet atómov a častíc) sa veci nedejú s istotou, ale s určitou pravdepodobnosťou2. Keď hodíte mincou, nie je isté, či padne hlava alebo orol. Existuje určitá pravdepodobnosť pre obe možnosti.
Príklad s elektrónom
Predstavte si elektrón v atóme. Podľa klasickej fyziky by elektrón obiehal okolo jadra po presnej dráhe, ako planéta okolo Slnka. Kvantová fyzika ale hovorí, že elektrón sa nenachádza na presnej dráhe, ale v akomsi "oblaku" pravdepodobnosti. Môžeme len určiť, s akou pravdepodobnosťou sa elektrón nachádza v určitej oblasti okolo jadra.
Procesuálna filozofia3
Filozofia procesu hovorí, že svet je v neustálom procese zmeny a vývoja. Nič nie je statické, všetko sa neustále mení a vyvíja. Táto myšlienka veľmi dobre ladí s kvantovou fyzikou (aj stoicizmom), ktorá hovorí, že svet je plný náhodných udalostí (s týmto by starovekí stoici asi nesúhlasili) a nepredvídateľnosti.
Analógia s prírodou
Predstavte si strom. Strom nerastie podľa presného plánu, ale organicky. Môže sa stať, že na jednej vetve vyrastie viac listov ako na druhej, alebo že sa niektorá vetva ohne pod ťarchou snehu. To všetko sú príklady odchýlok od "ideálneho" plánu rastu. Rovnako tak sa aj v kvantovom svete dejú odchýlky od "ideálneho" správania častíc.
Takže podľa poznatkov kvantovej fyziky je svet pravdepodobnostný, nie deterministický. To znamená, že budúcnosť nie je vopred určená, ale je otvorená pre rôzne možnosti. Kvantová fyzika nám ukazuje, že táto nepredvídateľnosť je základnou vlastnosťou vesmíru.
Pravdepodobnostný svet vs. stoicizmus
Podobnosti:
Dôraz na prijatie: Stoicizmus zdôrazňuje prijatie vecí, ktoré nemôžeme ovplyvniť.4 Kvantová fyzika nám ukazuje, že svet je plný náhodných udalostí a nepredvídateľnosti. V oboch prípadoch je dôležité prijať túto skutočnosť a prispôsobiť sa jej.
Sústredenie na to, čo môžeme ovplyvniť: Stoici sa sústredia na to, čo je v našej moci - naše hodnotové súdy, postoje a činy. Kvantová fyzika nám ukazuje, že nemáme kontrolu nad všetkým, ale môžeme sa sústrediť na to, ako reagujeme na udalosti okolo nás.
Porozumenie poriadku vesmíru: Stoici verili v existenciu racionálneho poriadku vo vesmíre (Logos). Kvantová fyzika nám odhaľuje hlbší poriadok v mikrosvete, ktorý sa riadi zákonmi pravdepodobnosti. V oboch prípadoch ide o snahu pochopiť fungovanie vesmíru.
Rozdiely:
Predurčenosť vs. náhoda: Stoicizmus v niektorých aspektoch inklinuje k determinizmu, teda k presvedčeniu, že všetko je vopred určené. Kvantová fyzika naopak zdôrazňuje dôležitosť náhody a pravdepodobnosti.
Dôraz na vonkajšie udalosti: Stoici sa často zaoberajú vonkajšími udalosťami a ich vplyvom na naše emócie. Kvantová fyzika sa sústredí skôr na vnútornú štruktúru hmoty a energie.
________________________________________
Poznámky a vysvetlivky
1 Probabilizmus je náhľad, že ľudské poznanie nemôže dosiahnuť absolútnu pravdu, ale iba k väčšiu či menšiu mieru pravdepodobnosti. To koreluje viac s filozofiou (mäkkého) skepticizmu než stoicizmu.
2 U stoikov máme ideu causa sui (rozumný tvor je „príčinou seba samého“) a súčasne môžeme v stoickej teórii vidieť aj niečo ako podmienenú pravdepodobnosť. Tú ilustruje nasledovný príklad: pravdepodobnosť, že nejaká osoba bude v konkrétny deň kašlať, môže byť len 5%. Ale ak vieme alebo predpokladáme, že osoba je chorá, potom je oveľa pravdepodobnejšie, že sa u nej kašeľ vyskytne.
3 Medzi stoicizmom a procesuálnou filozofiou existujú zaujímavé paralely. Rieka je pre stoikov prejavom univerzálneho "logosu" - božského princípu, ktorý prestupuje všetkou hmotou. Rieka nie je len statická vec, ale neustály proces zmeny. Herakleitos (ktorý ovplyvnil stoikov) povedal "Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky" - pretože voda sa neustále mení, prúdi, obnovuje. Podobne by procesuálni filozofi (ako Alfred North Whitehead) videli rieku nie ako "vec", ale ako sériu udalostí a procesov. Rieka je podľa nich dynamický systém vzťahov - medzi kvapkami vody, dnom, brehmi, atmosférou. Nie je to statický objekt, ale neustály proces "stávania sa". Rozdiel je v tom, že stoici tento dynamický princíp spájali s božským logosom, zatiaľ čo procesuálna filozofia je sekulárnejšia a viac sa zameriava na vedecký popis týchto procesov.
4 Nejde tu len prijatie osudu. Stotožňujem sa s myšlienkou, že nekonečný reťazec príčin, ktorý siaha až k počiatku vesmíru, bol vyvolaný pre tento konkrétny prípad: aby som preukázal svoju cnosť. Nie sme zotročení náhodami Osudu. Namiesto toho nám Osud (Príroda, Kozmos, Boh...) poskytuje situácie, súvislosti a možnosti na uplatnenie najväčšej hodnoty, akej sú ľudia schopní: dokonalosti (areté).
