Stoická fyzika, Platón a indická filozofia
15. 3. 2025
Mudrc, ktorý robí správnu vec, to robí, pretože verí, že nasleduje prírodu. Príroda, ako ju chápe vo svojom skúmaní pravdy, je jeho vedúcou hviezdou.
Edelstein, Význam stoicizmu
Stoická fyzika1 je čiastočne ovplyvnená Platónovým dielom Timaios2, v ktorom filozof Timaios tvrdí, že Božie stvorenie je samo o sebe bohom. Ľudské duše, ktoré sú utvorené z nižších zvyškov svetovej duše, sú zosúladené s Božou vôľou. Po vložení do tela sú však zahltené pocitmi a náklonnosťami, ktoré môžu prekonať len vhodnou výchovou a vzdelávaním.
Platónov Timaios predstavil niekoľko kľúčových konceptov, ktoré stoici prevzali a upravili:
1. Kozmológia - Timaios opisuje vesmír ako živý, racionálny organizmus riadený božskou inteligenciou (demiurgom). Stoici tento koncept prevzali a rozvinuli myšlienku kozmického logu (rozumu), ktorý preniká celým vesmírom.
2. Prvotná hmota - V Timaiu Platón popisuje prvotný materiál, z ktorého bol svet vytvorený. Stoici túto myšlienku adaptovali do svojej teórie o pasívnej hmote (hylé) a aktívnom princípe (pneuma).
3. Cyklické kozmické procesy - Myšlienka periodického vzniku a zániku sveta v stoicizme má čiastočné korene v Timaiovej kozmológii.
Napriek týmto podobnostiam stoici odmietli Platónovu dualitu medzi svetom ideí a svetom hmoty. Namiesto toho zastávali materialistický resp. fyzikálny monizmus, kde všetko, vrátane duše a božského princípu, má materiálnu podstatu, hoci veľmi jemnú.
Stretol som sa tvrdením, že stoicizmus podobne ako budhizmus a advaita védanta 3, odmieta samostatnú božskú sféru a namiesto toho tvrdí, že Boh je prítomný vo všetkých veciach vrátane nás, preto sa aj my ľudia podieľame na božskej (kozmickej) prirodzenosti.
Toto tvrdenie je čiastočne pravdivé, ale vyžaduje si niektoré dôležité upresnenia a nuansy týkajúce sa stoicizmu.
Stoicizmus skutočne odmieta samostatnú, transcendentnú božskú sféru oddelenú od materiálneho sveta, čo je v tomto aspekte podobné niektorým východným filozofiám. V stoicizme je božský princíp imanentný - prítomný v kosme a prenikajúci všetkým.
Stoici však, na rozdiel od advaity védanty a niektorých foriem budhizmu, zastávali materialistický (fyzikálny) monizmus. Pre stoikov je božský princíp považovaný za fyzický (hoci veľmi jemný a éterický), nie za metafyzickú alebo nemateriálnu realitu. Pneuma alebo "aktívny princíp" je pre stoikov hmotný.
Čo sa týka toho, že sa my ľudia podieľame na božskej prirodzenosti, to je v súlade so stoickým učením. Stoici skutočne verili, že ľudská racionalita (logos) je priamym prejavom kozmického logu - božského rozumu. Preto je podľa nich ľudská myseľ "fragmentom" alebo "iskrou" božského ohňa.
Porovnanie s budhizmom a advaitou védantou je zaujímavé, ale skrýva významné rozdiely v ich metafyzických základoch a cieľoch - napríklad nie-ja (anatta) v budhizme alebo nedualita (advaita) brahmanu a átmanu v advaite védante majú odlišné metafyzické základy než stoický materialistický panteizmus.
Takže hoci všetky tri systémy určitým spôsobom pracujú s myšlienkou, že božská/konečná realita je imanentná (prítomná vo všetkom), ich metafyzické východiská, pohľad na podstatu reality a cestu k oslobodeniu sa zásadne líšia. Stoicizmus zostáva zakotveným v materialistickej ontológii západnej filozofie, zatiaľ čo budhizmus a advaita védanta vychádzajú z úplne odlišných metafyzických predpokladov charakteristických pre indické filozofické tradície. Napríklad podľa advaita védanty je materiálny svet len ilúzia (mája), je to teda idealistické učenie. Tu by sa hinduisti viac zhodli s neskorším Platónom ako so stoikmi.
______________________________________
1 Je dôležité vedieť, že to, čo v súčasnosti nazývame fyzikou, by stoici v staroveku nazvali prírodnou filozofiou. Bez ohľadu na názov, hovoríme o prírode. Stoická fyzika sa vyvíjala v priebehu šiestich storočí a dala niektorým z najväčších mysliteľov staroveku čas definovať a objasniť stoický svetonázor. V gréckom Stoa to bolo dôležitejšie ako pre rímskych stoikov, ktorí sa zameriavali hlavne na etiku, ale pre všetkých stoikov je fyzika cenným predmetom z dvoch dôvodov: získať múdrosť, prvú zo štyroch základných cností; a aby sme mohli žiť v súlade s prírodou, stoické motto. Vo svojej podstate stojí za to pochopiť svet, jeho pôvod a procesy, čo je tiež náš prvý a konečný odkaz na to, aby sme v ňom dobre žili (E. Wiegardt, Path of the Sage)
2 Oveľa zásadnejší vplyv na stoickú fyziku a kozmológiu mal Hérakleitos z Efezu. Herakleitos fascinoval mysliteľov od Sokrata po Goetheho a od Aristotela až po súčasných kvantových fyzikov. Vesmír je podľa Herakleita miestom, kde všetky časti súvisia s celkom. Medzi pozorovaniami Herakleita a moderných fyzikov sú pozoruhodné paralely. Jeho i naša moderná kozmológia opisuje vesmír, ktorý je jednotným celkom: večné stávanie sa, cyklické premeny; jednota a paradox v dvojiciach protikladov a vesmír ako dynamický živý organizmus, ktorý je v neustálom pohybe. Do všetkých týchto atribútov prírody Hérakleitos zahrnul racionálne vedomie a prozreteľnosť, princípy tak blízke aj stoikom.
3 Advaita (v sanskrite nedvojnosť, nedualita) je indický filozofický smer. Učí o nedvojnosti resp. neduálnej povahe sveta. Konečná realita (brahman) a individuálne ja (átman) sú v podstate identické. Materiálny svet je podľa tohto učenia považovaný za ilúziu (máju) pričom cieľom je dosiahnutie stavu zvaného mokša - uvedomenie si jednoty átmanu s brahmanom. Brahman je absolútne nemateriálny, čisté vedomie, na rozdiel od fyzického (hmotného) stoického logu.
