Sófrosyné - po stopách múdrosti

Predpokladajme, že by som napríklad v rozhovore so športovcom povedal: „Ukáž mi svoje ramená,“ a on by odpovedal: „Pozri sa na moje činky.“ Ty a tvoje činky! To, čo chcem vidieť, je účinok tvojich činiek. -Epiktétos, Rozpravy, I, 4 

Existujú krátke a jednoduché cvičenia, ktoré telo rýchlo unavia, a tak nám ušetria čas; a čas je niečo, na čo by sme mali prísne dbať. Tieto cvičenia sú beh, mávanie závažím a skákanie... Ale nech robíš čokoľvek, rýchlo sa vráť od tela k mysli. -Seneca, List 15 

A ak si vytvoríš zvyk robiť takéto cvičenia, uvidíš, aké mohutné ramená si vypestuješ, aké šľachy, akú ráznosť.... -Epiktétos, Rozpravy, II, 19 

Telo podľa stoikov
Hoci starovekí rímski stoici z prvého storočia nášho letopočtu, ako napríklad Musonius Rufus, Epiktétos a Seneca, jednoznačne obhajovali správne využívanie našich schopností ľudského myslenia na dosiahnutie vnútorného pokoja a cnostného života v súlade s prírodou, nezanedbávali ani skutočnosť, že príroda nás vybavila fyzickými telami zo šľachovitého mäsa. Epiktétos zaraďuje naše telo medzi veci, ktoré sú mimo našej moci a ktoré nemôžeme úplne ovládať, ale hoci starostlivosť o naše telo a jeho rozvoj by nemali byť prvoradým cieľom, neznamená to, že by sme ho mali zanedbávať a nechať ho schátrať alebo narásť do neprimeraných rozmerov. Fyzické problémy, ktoré sme si sami spôsobili, môžu brániť našej schopnosti zúčastňovať sa na úlohách, ktoré pre nás pripravil Dramaturg (Boh alebo Príroda), a môžu zhoršiť aj naše kognitívne schopnosti. Moderné výskumy naznačujú, že heslo „Use it or Lose It,“ sa zrejme vzťahuje na fyzické aj duševné schopnosti počas celého nášho života, a najmä v neskoršom veku.

Vypočujte si Epiktétovho učiteľa Musonia Rufa, ktorý sa vyjadril k tejto otázke tela a duše:
Keďže ľudská bytosť nie je ani samotná duša, ani samotné telo, ale je zložená z týchto dvoch vecí, niekto, kto sa vzdeláva, musí venovať pozornosť obom. Správne by mal venovať väčšiu pozornosť tej lepšej časti, teda duši, ale mal by dbať aj na ostatné časti, inak sa časť z neho stane chybnou. Aj telo filozofa musí byť dobre pripravené na prácu, pretože cnosti ho často využívajú ako nevyhnutný nástroj pre činnosti života. 

Musonius potom odporúčal také tréningové praktiky, ktoré by naše telo privykli znášať teplo, chlad, hlad, smäd a znášať iné fyzické nepohodlie.

Osobné tréningové rady od „chromého starca“
Epiktétos keď bol starší sám seba nazýval „chromým starcom“, zrejme kvôli zlomenine nohy, ktorú utrpel počas otroctva v mladosti a ktorú mu podľa niektorých zdrojov spôsobil jeho pán, keď mu vykrúcal nohu, zatiaľ čo ho Epiktétos pokojne varoval, že keď bude v tom pokračovať, môže mu ju zlomiť - a zlomil. Hoci Epiktétos vtedy určite nebol žiadnym súťaživým športovcom, vo filozofii nielenže často používal fyzické metafory na tréning a rast, ale niekedy poskytoval aj veľmi užitočné rady pre tréning tela, pokiaľ ide o to, prečo a ako by mal človek cvičiť.

Pozrime sa napríklad na prvý citát tohto článku. Tam v knihe 1.4 Rozpravy, Epiktétos vyhlasuje, že pokrok vo filozofii sa neprejavuje v knihách, ktoré človek vie prečítať alebo napísať, ani v stoikoch, ktorých vie citovať, ale z výsledkov, zo skutočných zmien v živote človeka - z toho, ako žije svoj každodenný život v zmysle averzií a túžob, volieb a odmietnutí skutočne v súlade s prirodzenosťou. Jeho príklad je z oblasti telesného tréningu a je tak na mieste aj dnes. Epiktétos chce vidieť „ramená“ športovca, nie jeho tréningové vybavenie. V dnešnej dobe je cvičebných pomôcok a tréningových programov nespočetné množstvo, pričom sa zdá, že takmer denne vznikajú nové, ale ak chcete Epiktétovi ukázať, ako napredujete vo svojom tréningu, ukážte mu svoju najnovšiu cvičebnú pomôcku alebo napísaný tréningový program na vlastné riziko, pretože by vám mohol povedať, aby ste išli skočiť do jazera!

To, čo by Epiktétos chcel, je, aby ste si vyhrnuli rukáv a ukázali výsledky svojho tréningu. Dôkazom vášho pokroku vo fyzickom tréningu je skutočne pokrok vo vašom telesnom rozvoji, samozrejme, nielen v tom, ako vaše svaly vyzerajú, ale aj v tom, čo dokážu , v zmysle toho, že ste fyzicky silnejší, vytrvalejší a lepší v športovej činnosti alebo fyzickej práci akéhokoľvek druhu, ktorú sa rozhodnete vykonávať. Takže potom jedna veľmi múdra zásada telesného tréningu, ktorú môžeme vyčítať z Epiktéta, je, že ak chceme trénovať svoje telo racionálne, musíme sledovať výsledky, ktoré dosahujeme (alebo ich nedostatok) z akéhokoľvek zariadenia alebo programu, ktorý používame, aby sme mohli urobiť zmeny, ak sa neprejavuje pokrok.

Epiktétos nám nielenže dáva dobrú radu, aby sme sa zamerali na viditeľné, merateľné výsledky telesného tréningu, ale zároveň nás uvádza na cestu k správnym druhom tréningu, ktoré by sme mali vykonávať. Napríklad:
Atléti sa najprv rozhodnú, akými športovcami chcú byť, a potom podľa toho konajú. Ak chce byť človek bežcom na dlhé trate, osvojí si vhodnú stravu, chôdzu, drinu a cvičenie; ak chce byť šprintérom, všetky tieto detaily sú iné; ak chce súťažiť v päťboji, sú ešte odlišnejšie. 

Teraz, berúc do úvahy, že väčšina čitateľov tohto článku pravdepodobne nie je bežcom na dlhé trate, nieto ešte šprintérom, či päťbojárom, opäť poznamenám, že pre každého z nás má praktický význam udržiavať si telo silné a vytrvalé, a po prvýkrát poznamenám, že hlavná pozornosť tohto článku bude venovaná najmä tej „silnej“ časti, teda tomu, ako správne trénovať svoje telo na fyzickú silu bez toho, aby sme ignorovali alebo oslabovali svoje schopnosti vytrvalosti. To nás privedie k ďalšiemu veľkému stoikovi s vážnymi telesnými poruchami, ale prekvapivo rozumnými radami, ako urobiť naše telo silným.

Tréningové tipy od astmatika s tenkými nohami a nízkym vzrastom
Lucius Annaeus Seneca raz napísal, že mu nevadí, že si z neho niekto uťahoval, že je plešatý, zle vidí, má chudé nohy a je nízky, pretože „aká je to urážka, keď mi hovoríte to, čo všetci vidia?“ Seneca bol zjavne celkom spokojný s tým, že sa netrápil vecami, ktoré nemohol ovplyvniť, pokiaľ ide o jeho vlastné telo - a čo by o ňom mohli povedať iní! Napriek tomu nám Seneca poskytol aj niekoľko zlatých zrniek múdrosti o správnej starostlivosti o telo. Zdá sa, že jeho mladosť bola poznačená zlým zdravotným stavom, najmä astmou. Zažíval také silné záchvaty straty dychu, že ich opísal ako „prípravu na smrť“. Dokonca sa občas priznal k myšlienkam na samovraždu, ktoré však z obavy o svojho otca nepokračovali.

V reakcii na vrodenú telesnú slabosť, ktorou sa o osemnásť storočí neskôr preslávil americký prezident Theodore Roosevelt, sa Seneca venoval prísnemu fyzickému tréningu, aby kompenzoval svoju slabosť a rozvíjal telesnú silu a vytrvalosť, vrátane takých aktivít, ako bolo plávanie v chladných vodách. Nás tu však zaujíma predovšetkým druhý citát, ktorým sme začali tento článok.
Seneca radil, aby filozof nestrácal veľa času telesným tréningom a aby sa z krátkeho, účinného tréningu rýchlo vrátil k veciam mysle. Poznamenáva, že práve rozumové schopnosti mysle určujú, čo je v človeku najlepšie, a bez ohľadu na to, aký svalnatý a silný môže byť človek, nikdy sa nevyrovná prvotriednemu býkovi! Našťastie pre človeka však práve vďaka týmto rozumovým schopnostiam môže vytvárať racionálne a účinné tréningové programy na dosiahnutie maximálnej sily a kondície, ktorú človek môže dosiahnuť. Čo teda s tými krátkymi, jednoduchými a časovo úspornými cvičeniami, ktoré odporúčal Seneca? Spomína „beh, mávanie závažím a skákanie“, čo mi naznačuje, že od Senekových čias preskočíme o 1900 rokov do moderného sveta cvičenia HIT a HIIT.

Cnosti fitness pre každého
Z rímskych stoikov 1. storočia n. l. sa na základe zachovaných zvyškov prednášok Musonia Rufa alebo otázok a odpovedí po prednáškach, ktoré sa objavujú v neskorších prameňoch, zdá, že to bol možno práve stoik, ktorý kládol najväčší dôraz na to, čo sa stalo známym ako kardinálne cnosti. Hoci Musonius hlásal cnosti vo všeobecnosti ako protiklad k nerestiam, obhajoval aj sophrosune (zdržanlivosť alebo sebaovládanie), andreia (pevnosť alebo odvahu), phronesis („rozumnosť“ alebo praktickú múdrosť) a diakaiosune (spravodlivosť).

Stredoveký filozof a teológ svätý Tomáš Akvinský, vypožičiavajúc si od Aristotela a vo všeobecnosti v zhode so stoikmi, poznamenal, že „cnosť, nakoľko je vhodnou dispozíciou duše, je ako zdravie a krása, ktoré sú vhodnými dispozíciami tela“. A ďalej, „ak človek používa cvičenie, jedlo a pitie s mierou, stane sa fyzicky silným a jeho zdravie sa zlepší a zachová. Podobne je to aj s cnosťami duše - napríklad s pevnosťou, miernosťou a ostatnými cnosťami.“ 

Ako teda môžu kardinálne cnosti súvisieť s tréningom tela?
Statočnosť poskytuje schopnosť vydržať ťažké veci pre hodnotné ciele, čím sa stáva najvhodnejšou cnosťou na pomoc tým, ktorí by chceli vydržať fyzickú bolesť a nepohodlie spojené s vykonávaním vysoko intenzívneho silového tréningu aj náročného vytrvalostného tréningu. A skutočne, ako poznamenal Musonius, keď trénujeme svoje telo, aby vydržalo ťažkosti, trénujeme aj dušu.
Umiernenosť sa najpriamejšie vzťahuje na sebaovládanie spojené s dodržiavaním správneho druhu stravy, ktorá udrží naše tréningové úsilie, zachová naše zdravie a ochráni nás pred obžerstvom, ktoré rozptyľuje a oslabuje dušu.

Spravodlivosť zahŕňa to, že každému človeku sa dostáva toho, čo mu patrí, a v oblasti fitness to môže zahŕňať prejavenie nášho záujmu poskytovaním rád a príkladov zdravého životného štýlu všetkým ľuďom okolo nás, možno so zvláštnym zreteľom na jedinečné fitness ciele a tréningové potreby členov rôznych skupín ľudí, ako sú mladí ľudia, ženy a starší ľudia.
Rozvážnosť je cnosť, ktorá dokáže vykonať prácu, nájsť správne prostriedky na dosiahnutie hodnotných cieľov telesnej sily a kondície bezpečným a účinným spôsobom, ktorý nám ponechá dostatok času a energie na to, aby sme sa mohli sústrediť na veci duše, na ktorých najviac záleží.

Chceli by teda stoici, aby sme sa všetci stali filozofmi, ktorí majú toľko sily ako mozgu? Videli sme, že Seneca by odpovedal záporne, že sila a zdatnosť nie sú pre človeka najdôležitejšími cieľmi, hoci si stále zaslúžia čas a úsilie. Ďalej, ak nám náš vek, genetická konštitúcia alebo nejaké telesné zranenie či defekt bránia dosiahnuť výšiny telesnej dokonalosti, nemali by sme aj tak trénovať, aby sme svoje telo zlepšili, ako najlepšie vieme, ak sme toho fyzicky schopní? Pokiaľ ide o Epiktétovu odpoveď, nechám ho, aby na obe posledné otázky odpovedal vlastnými slovami:

Epiktétos nebude lepší ako Sokrates; ale ak len nie som horší, to mi stačí. A hoci nebudem ani Milom¹, predsa nezanedbávam svoje telo; ani Kroisom², a predsa nezanedbávam svoj majetok; slovom, nie je žiadna oblasť, v ktorej by sme sa mali zriecť primeranej disciplíny len zo zúfalstva, že nemôžeme dosiahnuť najvyššie méty.

Autor: Kevin Vost

___________________________________

¹ Milo alebo Milón z Krotónu bol slávny starogrécky atlét z gréckej kolónie Krotón v Magna Graecia. Bol šesťnásobným olympijským víťazom v zápasení. 
² Kroisos bol lýdsky kráľ z rodu Mermnovcov, ktorý vládol približne v rokoch 560-547 pred Kr.  Prirovnanie „bohatý ako Kroisos“ sa používa dodnes.