Sófrosyné - po stopách múdrosti

Autor: Meraz Ahmed, College of Stoic Philosophers

„Taká je lekcia starovekej filozofie; výzva pre každého človeka, aby sa premenil, a hľadal múdrosť.“ (Hadot 1996, s. 275)

V tejto prezentácii tvrdím, že pochopenie toho, ako urobiť dobré rozhodnutie, sa môže na prvý pohľad zdať jednoduché, ale je zložité vo svojej hĺbke a potenciálne mätúce vo svojich účinkoch a na nás ako rozhodovateľov. Myslím si však, že na pomoc pri dôslednom prijímaní lepších rozhodnutí možno použiť jednoduchý postup, a to tak, že ich podložíme stoickými filozofickými princípmi.

Nazývam to „Stoická triáž“¹, ktorá podľa mňa pomôže rozvíjajúcim sa stoikom: 
● Robiť lepšie rozhodnutia, ktoré sú podložené stoickými princípmi. 
● Lepšie sa vysporiadať s dôsledkami svojich rozhodnutí. 
● Dôsledne napredovať v rozvoji svojich charakterov.

Pri uvažovaní o etike sa zvyčajne zameriavame na dramatické príklady, napr. či máme zabíjať, ako voliť, či jesť mäso atď. Tie sú však najviditeľnejším vyjadrením súhrnu našich základných presvedčení, úsudkov a charakteru v kontexte. Každé rozhodnutie, ktoré urobíme, nech je akokoľvek jednoduché, a to, ako sa vysporiadame s jeho dôsledkami, sa kumulatívne buď: 
● posilní naše súčasné rozpoloženie a charakter; alebo 
● posunie nás smerom k cnostnému, alebo nerestnému rozpoloženiu.

Ako stoici používame filozofiu na to, aby nám pomohla dosiahnuť konečný cieľ Eudaimoniu, a schopnosť robiť rozhodnutia dôslednejšie v súlade s prírodou nám pomôže dosiahnuť tento cieľ.

„Prax, keď zostarne časom, mení sa na prirodzenosť.“ (Stobaeus citovaný v Christopher Jedan 2009, s. 102) 

Zdá sa, že dôležitejší ako samotné konkrétne rozhodnutia je zámer, ktorý sa za rozhodnutím skrýva, napr. dvaja ľudia môžu urobiť rovnaký nákup noža, ale jeden preto, aby si pomohol pri varení, a druhý preto, aby spáchal lúpež. 

Samotný zámer je založený na našom súčasnom rozpoložení, na tom, ako vnímame svet a čo považujeme za skutočne dôležité. 
Iba mudrc môže vykonávať „správne konanie“, pretože má perspektívu celku. Ctižiadostivý nemudrc bude niektoré veci robiť správne a iné nie, a v skutočnosti nepochopí rozdiel. V rámci svojich schopností však môže ašpirovať na vykonávanie „správnych činov“ na základe svojho aktuálneho chápania toho, čo je dobré, a svojej schopnosti byť racionálny v každodennom živote. 

Hoci ako stoici smerujeme k cnosti, skutočne byť cnostným sa zdá byť možné len mudrcovi, ktorý má perspektívu celku. Vhodné konanie a prehodnocovanie týchto rozhodnutí nám však pomôže vytvoriť platformu, z ktorej sa k tejto perspektíve priblížime, a tak postupne rozvíjame múdrosť. Dôležitým krokom v tomto prípade je vnímať to ako iteratívny proces získavania teoretických poznatkov, ich praktického uplatňovania, prehodnocovania a zdokonaľovania.

Dobré, zlé a indiferentné 
Spoločnou úlohou antickej filozofie je: 
●Vychovávať ľudí k tomu, aby hľadali len tie dobrá, ktoré môžu získať, a 
● Snažiť sa vyhýbať tým druhom zla, ktorým sa dá vyhnúť. 
● Ostatné je nám ľahostajné a je doménou prírody. Pri hľadaní múdrosti bude užitočné objasniť, čo máme na mysli pod pojmami dobro a zlo. 

Ako stoici stotožňujeme cnosť s jediným dobrom pre človeka a neresť s jej opakom ako zlo. To sa opisuje aj ako „život v súlade s prirodzenosťou“. Svoju normu odvodzujeme od prírody a len do tej miery, do akej žijeme v súlade s týmto „spoločným dobrom“, sme buď dobrí, alebo zlí. Je dôležité poznamenať, že cnosť a neresť sú voľby, ktoré robíme ako ľudia, a samy o sebe v prírode neexistujú, t. j. v prírode nie je žiadna zlá sila alebo „zlo“. Príroda nám poskytuje prozreteľnostný rámec, ktorý nám umožňuje prosperovať, a je „na nás“, aby sme sa v tomto rámci naučili múdro si vyberať.

Existuje aj menej hodnotná kategória vecí, ani dobrých, ani zlých, ktoré sa nazývajú „indiferentné“. Tie sa pohybujú od preferovaných až po nepreferované. Chrysippos tvrdil, že zámena pôžitku za cieľ (telos - Eudaimonia) nás kazí, keď sa vyvíjame ako ľudské bytosti. Rovnako aj zamieňanie vecí, ktoré sú pre nás príjemné, za preferované indiferentné, robí rovnaký druh omylu tým, že kladie príjemné veci nad tie, ktoré prispievajú k cnosti.

„Trik spočíva v tom, aby sme sa udržali na úrovni rozumu a nenechali sa zaslepiť politickými vášňami, hnevom, nevôľou alebo predsudkami.“ (Hadot 1996, s. 274) 

Indiferentné veci, ktoré sú „preferované“, sú skutočne v kontexte smerovania k cnosti a sú to tie veci, ktoré: 
● prispievajú k nášmu prežitiu (aby sme sa stali cnostnými), alebo 
● pomáhajú nás viesť k cnosti (priamo alebo nepriamo). 

Napríklad: 
● Zdravé stravovanie prispieva k nášmu prežitiu, nezdravé jedlo nie. 
● Striedmosť nás pomáha viesť k cnosti, zatiaľ čo nadbytok nie. 
● Jedenie v pravidelných časoch nám pomáha tým, že nedovolíme, aby náš hlad skreslil naše rozhodnutia. 
● Výber čokoládového koláča namiesto malinového nie je ani tu, ani tam. 

Avšak s tým, ako sa vyvíjame v reflexívnejšie ľudské bytosti, ako uvádza John Sellars v knihe „Hellenistic Philosophy“, začíname si vážiť nielen veci, ktoré prispievajú k nášmu prežitiu, ale aj rozpoloženie, ktoré nám umožňuje úspešne a dôsledne si tieto veci vyberať. 

Tento stav mysle sa nazýva homologia, a keď sa staneme racionálnymi dospelými, vidíme, že je to jediná vec, ktorú si môžeme vybrať a ktorá je dobrá sama osebe. Hoci sa teda snažíme orientovať na dobro, naše každodenné konanie je v skutočnosti založené na výbere hodnoty v indiferentných veciach a nakoniec si uvedomíme, že tie veci, ktoré prispievajú k tomu, aby sme boli schopní robiť vhodné rozhodnutia, sú cennejšie ako veci samotné.

Zlepšenie nášho chápania cnosti 
„Harmonia spôsobuje, že malé veci rastú; nedostatok harmónie spôsobuje, že veľké veci upadajú.“ (Marcus Agrippa) 

Stoici označovali všetky cnosti za rovnako dobré a všetky neresti za rovnako zlé. Tiež, že len mudrci môžu konať správne, pretože majú kozmický uhol pohľadu a sú plne racionálni. Všetkých ostatných opisujú ako v menšej či väčšej miere „šialených“, pretože im chýba úplná racionalita. 

V tomto kontexte by sa dalo tvrdiť, že „pokrok“ v skutočnosti nie je možný, a trochu negatívne to vyjadril Cicero v De Finibus, IV.48, v bežnej metafore o Mudrcovi, ktorý dokáže plávať, zatiaľ čo všetci ostatní sa topia postupne, či už hlbšie alebo bližšie k hladine. 
Stoici ako Chrysippus a Seneca však mali pocit, že cnosti sa možno naučiť alebo aspoň začať proces premeny, a kde pozitívnejšia analógia, ktorú použil Christopher Jedan v knihe Stoické cnosti, hovorí, že stúpame na vrchol, z ktorého budeme môcť vidieť z kozmickej perspektívy - z pohľadu Mudrca. A hoci sa na vrchol možno nikdy nedostaneme, naša perspektíva sa zmení, keď sa budeme snažiť vystúpiť vyššie, a postupne nám umožní lepší pohľad na celok. Dosiahneme to získavaním vedomostí, uplatňovaním toho, čo sme sa naučili, a upozorňovaním na nezrovnalosti pri snahe žiť v súlade s prírodou.

Zručnosť v každodenných rozhodnutiach 
„Skúsený šachista rozumie pravidlám, ktoré definujú silné a slabé stránky rôznych pozícií, a tiež chápe, že hodnoty figúriek sa môžu za rôznych okolností líšiť; ponúkne pešiaka alebo dokonca dámu, aby vyhral partiu.“ (David Sedley)

Cnosť je forma techné alebo zručnosti a ako taká vedomá prax vykonávaná dôsledne povedie časom k pokroku. Táto zručnosť sa niekedy prirovnáva k zručnosti herca v divadelnej hre alebo hráča v hre. Dôležité je, že povaha hry, naše úlohy, pravidlá hry alebo správanie iných nezáleží na nás. Na nás je, aby sme hrali čo najlepšie, a čo je dôležité, aby sme sa naučili neustále zlepšovať svoje schopnosti. 

Tí z nás, ktorí sme na stoickej ceste, sme sa rozhodli orientovať sa na cnosti a odkloniť sa od nerestí a ako vodítka pre túto orientáciu môžeme použiť „kardinálne cnosti“. Keďže však nemáme kozmickú perspektívu, nemôžeme cnosti plne pochopiť ani tieto poznatky využívať v každodenných podmienkach. V skutočnosti sa teda naše každodenné rozhodnutia skutočne zaoberajú indiferentnosťou v podobe vhodných činov a preferovaných indiferentností na hodnotovej škále, ktorú postupne začíname chápať. 
Ak sa s nimi vysporiadame čo najlepšie, naše schopnosti sa budú zlepšovať. Ak nie, náš pokrok sa buď zastaví, alebo budeme postupne menej zruční. Ak použijeme obraz veľkej šachovnice, aby sme ukázali zložitosť hry života, potom eudaimonia je konečný cieľ, cnosť je stratégia a hodnota je to, čo usmerňuje našu taktiku a zručnosť v primeranom konaní.

Primerané konanie - rozdiely v názoroch 
“ Narodili sme sa, aby sme spolupracovali ako nohy, ruky a oči, ako dva rady zubov, horný a dolný.“ (Marcus Aurelius 2.1) 

V každom okamihu je pre nás lákavé predpokladať, že naše názory a úsudky sú správne a že ostatné sú nesprávne. Ako však dozrievame, zažijeme, že naše názory a priority sa menia, niekedy radikálne, inokedy nenápadne. 

Aj to, že rozumní ľudia „dobrého charakteru“ sa môžu od našich názorov líšiť. Uvedomíme si, že tieto rozdiely vychádzajú z motivácie, vedomostí, vzdelania, kultúry, životných skúseností, zrelosti a dispozícií, ako aj z konkrétnych okolností.

Každý človek má svoju individuálnu povahu, ktorá vyjadruje jedinečný aspekt Univerzálneho Logosu, ktorý sa v danom čase v ňom spojil. To, čo sa jednému zdá nesprávne, sa druhému môže zdať správne, ale dynamický tok rozdielov vytvára celok. Ako inteligentným spoločenským bytostiam nám rozdielnosť názorov umožňuje spájať naše zdroje a lepšie sa vyrovnávať s novými výzvami tým, že nachádzame inovácie a spoločnú reč medzi extrémnymi názormi. Aj keď máme pocit, že náš názor je ten správny, spolupráca s ostatnými napriek týmto rozdielom umožňuje spoločnosti fungovať a napredovať ako celok napriek občasným neúspechom.

Príklad - Etika predaja 
Klasickým príkladom je rozdiel v názoroch dvoch slávnych stoikov, Diogena Babylonského a jeho žiaka Antipatera, na etiku predaja, ako o tom hovorí Cicero. 

- Diogenes si myslel, že by ste mali zverejňovať len to, čo vyžaduje zákon, aby ste dosiahli čo najväčší zisk. 
- Jeho študent Antipater si však myslel, že by ste mali zverejniť všetky informácie vrátane chýb, ktoré by mohli ovplyvniť cenu. 

Mal jeden z nich absolútnu pravdu a druhý nie? Alebo spoločné dobro vyplýva z prelínania oboch pohľadov a z diskusie, ktorú to podnecuje?

Stoická triáž - prehľad 
Tri úlohy, ktoré treba mať na pamäti: 
● Bdelosť nad svojimi myšlienkami (Prosoché),
● vždy konať v prospech spoločného dobra (rozšírená oikeiosis), 
● súhlasiť s udalosťami, ktoré nám ukladá osud (Amor Fati). 

Triáž je termín používaný na označenie určenia priorít liečby. Ak použijeme metaforu, že filozofia je „liekom pre dušu“, môžeme tento proces aplikovať na zlepšenie kvality našich rozhodnutí, t. j. na „stoickú triáž“. Tá bude založená na stoických princípoch a bude mať jasné kroky, ktoré treba vykonať v poradí dôležitosti, aby sa lepšie zosúladili s cnosťou. Tri kľúčové etapy sú: 

Fáza 1 - Cnosť ako orientácia 
Toto je základom pre stoických prokoptonov a odporúčal by som ho vykonávať pravidelne, ak nie aspoň pred prijatím akéhokoľvek dôležitého rozhodnutia. Ako povedal Seneca, pripomenutie môže byť užitočné. Zastavenie sa a opätovné zaviazanie sa k tomu, že cnosť je jediné dobro, o ktoré sa usilujeme, nás nanovo orientuje a vytvára základ pre všetky naše ďalšie rozhodnutia.

Fáza 2 - Stoická triáž
Toto štádium sa týka každodennej zručnosti rozhodovať sa pomocou indiferentných a vhodných krokov, ktoré sa často môžu zdať nesúvisiace so stoickými princípmi. Podrobne je to uvedené v nasledujúcej časti Podrobné kroky stoickej triáže. 

Fáza 3 - Preskúmanie a zdokonalenie 
V určitom okamihu, či už čoskoro, alebo o niekoľko dní neskôr, môžete svoju voľbu a spôsob, akým ste sa ju rozhodli uplatniť, prehodnotiť vo svetle jej dôsledkov a ďalších úvah. To vám pomôže zlepšiť zručnosť, ktorú by ste mohli uplatniť v budúcich situáciách, a pomôže vám to pokračovať v „napredovaní“.
 

Stoická triáž - podrobné kroky 

1. Identifikujte a odstráňte nezdravé motivácie.
K nezdravým motiváciám môžu patriť: nezdravé emócie, podráždenia a vášne. Narušujú náš úsudok a skresľujú naše rozhodnutia. Niekedy sú zjavné a niekedy sú nenápadné. Zaslepujú nás voči cnosti a zvyčajne ich vidíme jasnejšie ako identifikáciu samotnej cnosti. Akékoľvek rozhodnutia, ktoré urobíme, keď podliehame nezdravým motiváciám, sú veľmi podozrivé, ako keby sme boli v konflikte záujmov. 

Keď si uvedomíme, že im podliehame, môžeme ich vplyv znížiť, alebo dokonca odstrániť tým, že si predstavíme, ako inak by sme sa rozhodovali a rozhodli konať, keby sme ich nemali. Niekedy sa tento rozdiel celkom jasne ukáže.

2. Konajte pre spoločné dobro. 
Pokušenie presadzovať svoje záujmy na úkor iných alebo robiť zo seba výnimky z pravidiel je zákerné. Rovnako lenivosť alebo zbrklosť nás môžu odviesť od plnenia našich povinností. Toto pripomenutie nám pomáha preorientovať sa na cnosti umiernenosti, spravodlivosti a odvahy. 

Mali by sme si položiť otázku, ako by sme sa rozhodli, či konáme pre spoločné dobro. 

3. Vyberajte si zručne. 
Či už hráme svoju úlohu v divadelnej hre, alebo hráme loptu v hre života, našou úlohou je hrať zručne. Pamätajte, že spočiatku si vyberáme na základe prežitia, ale potom, ako postupujeme, si viac ceníme tie veci, ktoré prispievajú k dôslednej racionalite, čo nám umožňuje posunúť sa k pozícii jasnejšieho videnia cnosti. Zvyšok by sme si mali pripomínať, že je nám viac-menej ľahostajný, a tak sa oslobodiť od pripútanosti k nim. Tento posledný bod je kľúčom k tomu, aby sme mohli uprednostniť duchovný rozvoj pred materiálnym. 

Zamerajte sa na to, čo má skutočne hodnotu, a praktizujte uplatňovanie praktickej múdrosti.

4. Buďte pripravení plne akceptovať dôsledky
Nie vždy idú veci podľa plánu, „niektoré veci nemáme pod kontrolou“, niekedy posunieme svoje ciele a niekedy sa musíme vrátiť k rysovacej doske a prehodnotiť svoje rozhodnutia. Pripravenosť plne akceptovať výsledky našich činov nám však pomáha vybudovať si základňu, z ktorej budeme vychádzať pri prijímaní lepších rozhodnutí v budúcnosti. Nezabudnite konať s rezervou a ujasnite si, čo je na vás a čo nie.

Stoická triáž - ďalšie úvahy 

1. Príklady nezdravých motivácií a emócií 
● Zrejmé - hnev, žiadostivosť, strach, nenávisť 
● Nenápadné - podráždenosť, chamtivosť, potreba pozornosti/ovládania/statusu 
● Predstavte si, ako by ste sa správali, keby ste tieto pocity nemali? 

2. Príklady nekonania pre spoločné dobro 
● Skontrolujte, či nie sú: zaujatosť, sebectvo, lenivosť, unáhlenosť, nedostatok pozornosti voči povinnostiam
● Rozhodujete sa len preto, aby ste sa vyhli nepríjemnostiam? 
● Predstavte si, ako by ste sa rozhodovali, keby ste tieto dispozície nemali. 

3. Ďalšie úvahy pri zručnom rozhodovaní 
● Prijímate naozaj veci také, aké sú, ako východiskový bod? 
● Máte dostatok spoľahlivých poznatkov na to, aby ste sa mohli rozhodnúť? 
● Kedy sa musíte rozhodnúť? 
● Beriete do úvahy vývojové štádium ostatných zúčastnených, napr. detí? 
● Koľko skutočne potrebujete na prežitie a pohodlie? 
● Prispieva táto voľba k dôslednému racionálnemu zdravotnému/duševnému stavu? 
● Uprednostňujete pôžitok pred konzistentnou pohodou a racionalitou? 
● Zamerajte sa na to, čo má skutočne hodnotu, a praktizujte uplatňovanie praktickej múdrosti. 

4. Ďalšie úvahy pri plnom prijímaní výsledkov 
● Máte jasno v tom, čo závisí od vás / čo od Osudu? 
● Urobili ste najlepšie rozhodnutie, aké ste v tejto chvíli mohli urobiť? 
● Uplatnili ste si rezervnú klauzulu? 

Pripomeňte si, že: 
● Urobenie najlepšieho rozhodnutia, akého ste schopní, vám pomôže plne prijať výsledky tohto rozhodnutia. 
● Všetci zohrávame určitú úlohu a výsledky, ktoré vy osobne pociťujete ako „zlé“, môžete časom vnímať inak, ako aj z vesmírnej perspektívy.

Stoická triáž - ako ju používať v praxi
Hoci by bolo ideálne mať čas na úplné uplatnenie Stoickej triáže v každom bode rozhodovania, väčšinu rozhodnutí je vo všeobecnosti potrebné prijať rýchlejšie, takže na to nie je dostatok času. Avšak aj uplatnenie častí Stoickej triáže v správnom poradí zlepší kvalitu rozhodnutí tým, že ich podoprie stoickými princípmi. A jej spätné začlenenie v rámci procesu preskúmania bude mať transformačný účinok na základnú dispozíciu Prokoptona.

Prvky Stoickej triáže by sa dali použiť nasledujúcimi spôsobmi:

Pred prijatím závažného rozhodnutia, ak nie na dennej báze, by sme si mali pripomenúť svoj záväzok k cnosti ako jedinému dobru, o ktoré sa usilujeme. 

Krok 1: Keď pocítime narušenie svojej vyrovnanosti, či už pred bodom rozhodnutia, počas neho alebo po ňom, mali by sme sa pozorne pozrieť na slepé uličky nezdravých motivácií a emócií a odstrániť ich. 

Krok 2: V čase rozhodovania by sme ako všeobecné vodítko na zosúladenie s cnosťou mali uprednostniť spoločné dobro. 

Krok 3: Keď máme čas urobiť najlepšie rozhodnutie, mali by sme, 
● najprv zabezpečiť naše potreby na prežitie a účasť v spoločnosti vzhľadom na naše okolnosti 
● po druhé, vybrať si tie veci, ktoré nám pomôžu k dôslednejšiemu a racionálnejšiemu rozpoloženiu
● napokon uplatniť akékoľvek osobné preferencie alebo voľby, pričom si pripomenieme, že tieto sú viac-menej indiferentné. 

Niekedy neskôr alebo každý večer podľa Senecovho odporúčania by sme mali prehodnotiť svoje voľby pomocou Stoickej triáže, aby sme si pomohli napraviť chyby v úsudku, zlepšiť ďalšie voľby a pomôcť nám posunúť sa na našej ceste stoických prokoptonov.

Zhrnutie stoickej triáže 
Kľúčové kroky 
1. Ste v zajatí nezdravej motivácie? Ako by ste sa rozhodli, keby to bolo inak? 
2. Konáte v záujme spoločného dobra? Ako by ste sa rozhodli, ak áno?
3. Vybrali ste si zručne (múdro, odborne)? Ak nie, čo musíte urobiť? 
4. Ste pripravení plne prijať dôsledky? Ujasnite si, čo je na vás a čo nie.

Záverečné poznámky 
Ako stoickí prokoptoni sme stoickí filozofi vo výcviku. Keďže sme to pochopili a vybrali sme si cestu oddanú cnosti ako „jedinému dobru“, pokúšame sa splniť herkulovskú úlohu - naučiť sa byť racionálnejšími a zároveň si uvedomovať, že sme viac-menej blázni. Pokúšame sa vystúpiť k vesmírnej perspektíve a zároveň si uvedomujeme, že náš pohľad, a teda aj naše chápanie je v porovnaní so správnym chápaním Mudrca obmedzené. 

Pomáha nám však prítomnosť božskej racionality, ktorá v nás existuje, a logos, ktorý sa v nás prejavuje jedinečne, za okolností, ktoré spôsobujú, že naše rozhodnutia v danom okamihu „závisia od nás“. Vieme, že tým, že robíme to najlepšie, že sme „najlepšie ja“, žijeme v súlade s prírodou, a tak harmonizujeme s rozvíjajúcim sa logosom a prejavujeme tento „dobrý tok“ v našom živote. 
Tento tok však nie je statický, vyvíja sa v čase a dobrý tok celku tvorí dynamický tok medzi rôznymi perspektívami a rôznymi interpretáciami toho, čo má hodnotu a čo je vhodné. Časom si uvedomíme, že zmysluplná účasť na tomto toku si vyžaduje viac než len naše osobné prežitie a úspech, vyžaduje si našu schopnosť dôsledne sa racionálne rozhodovať pre dobro rozvíjajúceho sa celku. 

Navrhujem metódu, ktorá nám pomôže žiť postupne viac v súlade s prírodou ako ľudské bytosti pomocou Stoickej triáže. Ide o jednoduchý praktický prístup orientovaný na cnosť, ktorý sa opiera o stoické princípy a obsahuje mechanizmus spätnej väzby, ktorý nám pomáha kalibrovať naše uvažovanie na základe našich predchádzajúcich rozhodnutí a úvah. Dokončenie tejto práce mi pomohlo urobiť pokrok a ponúkam ju svojim kolegom stoickým prokoptom ako pomôcku pre ich pokrok, a tak aj pre náš spoločný „dobrý tok“.

_________________________
¹ Triedenie pacientov alebo triáž (z francúzskeho výrazu triage rovnakého významu) je proces určovania priorít liečby pacientov na základe závažnosti ich stavu. Používa sa vtedy, keď zdroje nestačia na okamžité ošetrenie všetkých; ovplyvňuje poradie a prioritu urgentného ošetrenia, odsunu alebo určenia pacienta.