Život (nie) je dar
Hovorí sa, že život je dar. Niežeby to bola hlúposť, ale poďme sa na to pozrieť z inej, stoickej perspektívy.
Stoici boli presvedčení, že všetko, čo máme, vrátane života, je nám dané od Prírody či Vesmíru (Boha). Tým pádom, život nie je niečo, čo sme si zaslúžili alebo čo sme vytvorili, ale skôr niečo, čo nám bolo zverené do opatery.
Stoici kládli veľký dôraz na rozlišovanie medzi tým, čo môžeme ovplyvniť (naše názory, túžby a averzie, činy a reakcie) a tým, čo nemôžeme (naše telo, bohatstvo, spoločenské postavenie, smrť).
Keď si uvedomíme, že život (náš i našich blízkych) nie je v našej moci, môžeme sa ľahšie zmieriť s nepredvídateľnosťou a zmenami, ktoré život prináša. Samozrejme svojimi rozhodnutiami formujeme svoje život, ale nemáme svoj život úplne pod kontrolou.
Stoici verili v predurčenosť, teda že určité veci sú už dopredu dané. Z tohto pohľadu je život akýmsi darom, ktorý máme prežiť čo najlepšie, ale nepatrí nám. Skôr či neskôr budeme musieť tento dar vrátiť. Prijatie tohto faktu nám môže priniesť vnútorný pokoj a slobodu.
Aj keď stoici verili v predurčenie, zároveň kládli dôraz na osobné úsilie a zodpovednosť. Hoci máme dosť obmedzenú kontrolu nad svojim životom, stále máme možnosť rozhodnúť sa, ako budeme reagovať na udalosti a ako budeme žiť svoj život.
P.S.: Vraví sa, že darovanému koňovi na zuby nepozeraj. Môžeme to aplikovať aj na "dar života"? Podľa mňa áno a prekvapivo je to aj v súlade s učením stoikov. Ak si pod pojmom "život" predstavíme to čo dostaneme tak povediac do kolísky pri našom narodení, od fyzického vzhľadu až po určité psychické danosti či predispozície, bude rozumné ak tieto dary prijmeme stoicky, bez reptania a budeme hrať hru najlepšie ako vieme s kartami, ktoré nám život (osud, Boh) nadelil.
Marec 2024
