Sófrosyné - po stopách múdrosti

1) Nič nevnucujte

Majster nevnucuje cnosť druhým, a tak je schopný splniť svoju úlohu. Bežný človek, ktorý používa silu, zistí, že nič nedosiahne.
Lao-c', Tao te ťing, kapitola 38

Vo viacerých kapitolách Tao Te Ťingu Lao-c' píše o zásade nevnucovania. Keď násilím pôsobíme, ideme proti prirodzenému toku vecí, čo nás s najväčšou pravdepodobnosťou dostane do problémov. Často sa dopúšťame omylu, keď si myslíme, že môžeme vynútiť nevynútiteľné, a veríme, že keď budeme dostatočne silno tlačiť, nakoniec sa dostaneme tam, kam chceme. Pri niektorých veciach dôsledné tlačenie skutočne vedie k výsledkom. Ale nech robíme čokoľvek, vždy existujú prírodné zákony, ktoré musíme brať do úvahy.

Lao-c' poznamenal, že príroda má svoj vlastný spôsob, ako veci robiť. Keď žijeme v tomto svete, vidíme, že príroda sa prejavuje v určitom poriadku. Niektoré veci sú veľké a ťažké, iné malé a ľahké. Niektoré veci rastú celé veky, iné sa rodia a umierajú v ten istý deň. Aj my ľudia sme viazaní na tok prírody; spôsob, akým rastieme od dojčiat po dospelých, spôsob, akým sa učíme, spôsob, akým funguje naše telo; všetko je viazané na prírodné zákony, ktoré nemôžeme ovplyvniť. Ak veci vynútime, sami sa dostávame do situácie, keď vesmír začne pracovať proti nám.

2) Nepreťažujte sa

Kto stojí na špičkách, nestojí pevne.
Tí, ktorí sa ponáhľajú dopredu, sa nedostanú ďaleko.
Tí, ktorí sa snažia zatieniť druhých, stlmia svoje vlastné svetlo.
Lao-c', Tao te ťing, kapitola 24

Typickým javom, ktorý vidíme v súčasnej civilizácii, je, že ľudia príliš tlačia na seba aj na iných. Posúvanie hraníc nie je samo osebe zlé, pretože je to spôsob, ako rásť. Ak sa pozrieme napríklad na silový tréning, je vlastne potrebné svaly preťažovať. Tým, že svaly počas zdvíhania rozbijete pomocou progresívneho preťaženia, vrátia sa späť silnejšie a väčšie v priebehu času. Pri tomto procese je však potrebná jedna zložka, ktorú mnohí začínajúci vzpierači zvyknú prehliadať, a tou je odpočinok.

Keď svaly opakovane preťažujeme, nakoniec nebudeme môcť pokračovať v tréningu, pretože nedostanú dostatok času na zotavenie. Aj keď naším zámerom bolo posilniť sa, v skutočnosti sme sa stali slabšími; chronické vyčerpanie vedie k zníženiu imunitného systému a podľa nespočetných štúdií nás tiež robí náchylnejšími na depresie. Prečo to teda ľudia robia? Nuž, vo väčšine prípadov je to preto, že sa chcú stať veľmi svalnatými, veľmi rýchlo. Ale tým, že na seba príliš tlačia, sa dostali do krehkej pozície.

Lao-c' by to opísal ako státie na špičkách, pretože tvrdí, že keď stojíme na špičkách, nestojíme pevne. Vždy musí existovať rovnováha medzi činnosťou a nečinnosťou; medzi úsilím, ktoré do vecí vkladáme, a časom, ktorý necháme telu a mysli na zotavenie. Napínanie sa nad rámec našich možností môže krátkodobo priniesť viac práce, ale ako poznamenal Lao-c', zároveň nás oslabí a urobí zraniteľnými.

Ďalším príkladom sú ľudia, ktorí si berú hypotéku, ktorá je len trochu dostupná, pokiaľ budú naďalej zarábať toľko, koľko zarobia, a pracujú v stresujúcich zamestnaniach. Áno, v krátkodobom horizonte to povedie k veľkému domu, ale táto situácia si vyžaduje, aby títo ľudia vždy zostali v kolese škrečka a nikdy neklesli pod určitý príjem. Sú pripútaní k platobnej povinnosti a nemôžu si dovoliť prijať menej stresujúcu prácu, ak sa tým zníži ich príjem.

A prečo? Často nie preto, že by to potrebovali, ale skôr preto, aby sa predviedli pred ostatnými ľuďmi. A to má svoju cenu. „Čím väčšie bohatstvo vlastníš, tým ťažšie ho chrániš,“ tvrdil Lao-c'. A keď človek naplní pohár až po okraj, stáva sa dosť ťažkým ho niesť. Takže v ideálnom prípade, ak si vezmeme Lao-cúovu múdrosť k srdcu, chceme pri všetkom, čo robíme, stáť pevne oboma nohami na zemi.

3) Prestaňte ovládať

Chcete vládnuť svetu a kontrolovať ho? Nemyslím si, že sa to niekedy podarí. Svet je posvätná nádoba a nedá sa ovládať. Ak sa o to budete pokúšať, len to zhoršíte. Môže vám prekĺznuť pomedzi prsty a zmiznúť.
Lao-c', Tao te ťing, kapitola 29

Všimli ste si niekedy, že mnohé naše problémy sa riešia samy? Nie vždy je potrebné zasahovať. Navyše v mnohých prípadoch zásah len vytvára ďalšie problémy. Všetko je v pohybe, čo znamená, že okolnosti sa neustále menia a že dnešné problémy sa môžu stať zajtrajším požehnaním.

Často to môžeme vidieť na pracovisku, pretože vždy sa nájde nejaký manažér, ktorý sa nadmerne snaží kontrolovať všetky procesy a spôsobuje len stres a rozdelenie v tíme. Nedodržiavajú sa termíny, spolupracovníci sa navzájom nenávidia a vždy sa odohráva dráma. Ale keď je tento manažér niekoľko týždňov preč, zdá sa, že všetko ide hladko.

Lao-c' tvrdí, že dobrý líder nekontroluje , ale pôsobí z pozadia; necháva ľudí, aby robili veci sami, a zasahuje len striedmo. Je rozdiel medzi delegovaním a riadením; medzi vedením a vnucovaním. Vedenie a delegovanie možno vykonávať jemne a bez väčších zásahov, nechať veci plynúť. Ovládanie a prikazovanie sa často spájajú so silou.

V praxi by sme možno mali častejšie ustúpiť o krok späť, než začneme zasahovať. V mnohých prípadoch sa vďaka prirodzenému priebehu veci vydaria. V podstate ide o to, aby sme dôverovali vesmíru a mohli sa vzdať kontroly.

4) Dosť je dosť

Tí, ktorí vedia, že majú dosť, sú skutočne bohatí.
Lao-c', Tao te ťing, kapitola 33

Keďže máme tendenciu preťažovať sa, máme aj tú nepríjemnú vlastnosť, že zhromažďujeme oveľa viac, než potrebujeme. Vidíme, že bohatí sa snažia byť ešte bohatší. Zväčšovanie majetku je pre nich život. Ale keď sa stále snažíme získať viac, nezabúdame žiť?

Naše potreby majú prirodzené hranice. Potrebujeme len toľko jedla, aby sme si počas dňa udržali energiu, a potrebujeme len toľko vody, aby sme zostali hydratovaní. Príliš veľa je škodlivé. Taoistický mudrc Zhuangzi oživuje tento argument, keď nám rozpráva o myši, ktorá si pri pití v rybníku dá len hlt vody. Myš sa prirodzene zdržiava nadmerného zaťaženia, pretože prílišné pitie sa prejaví na jej tele.

Napriek tomu ľudia často hromadia viac, ako potrebujú. Zdá sa, že hlavným dôvodom je strach: obava, že „nemať všetky tieto veci“ znižuje to, kým sú. Je to vec ega: mať viac, znamená „ja som viac“. Bojíme sa aj toho, že v budúcnosti nebudeme mať dosť. Ale ako vieme; budúcnosť je neistá. Zajtra môžeme zomrieť a všetko, čo vlastníme, nám môže byť v okamihu odobraté.

„Kto pozná spokojnosť, bude mať pokoj naveky,“ tvrdí Lao-c'. Ale to, kedy máme dostatok, môžeme spoznať len vtedy, ak si uvedomíme, že hodnota, ktorú pripisujeme vonkajším veciam, je založená na ilúzii. Nie sme to , čo máme, pretože žiadny z týchto statkov nie je pod našou kontrolou. To sa týka dokonca aj nášho vlastného tela. Mať nadbytok vonkajších vecí sa nakoniec stáva bremenom. „Veci, ktoré vlastníte, nakoniec vlastnia vás.“

Podobne ako v prípade myši, aj tu platí, že si môžeme vziať len toľko, koľko chceme. Samozrejme, nie je zlé mať napríklad pekný dom a peniaze v banke, pokiaľ sa nestaneme otrokmi toho, čo vlastníme. Kľúčom je striedmosť.

5) Nelipnite na živote

Počul som, že tí, ktorí oslavujú život, bezpečne kráčajú medzi divými zvieratami. Keď idú do boja, zostávajú nezranení.
Lao-c', Tao te ťing, kapitola 50

Je rozdiel medzi oslavovaním života a lipnutím na živote. Ak lipnete na živote, nie je čo oslavovať. Život sa stal nesmierne vážnym a dokonca bolestným. Sme znepokojení, pretože na každom rohu vidíme smrť, matku všetkých obáv. Strach zo smrti je to, čo nás núti lipnúť na živote, a ako hovorí Lao-c': "Tí, ktorí sú strnulí a rigidný, sú žiakmi smrti. Tí, ktorí sú mäkkí a poddajní, sú učeníkmi života." Tí, ktorí sa nedržia života, teda nie sú hrozbou, pretože nie sú bojazliví a divé zvieratá nevidia potrebu na nich útočiť.

Strach zo smrti sa teraz v nás prejavuje veľmi jemnými spôsobmi. Mnohí ľudia tvrdia, že sa smrti neboja, pretože nemajú strach z tejto imaginárnej predstavy o tom, čo je smrť. Ale táto obyčajná predstava sa len zriedkakedy podobá pravde, pretože si nedokážeme predstaviť, čo je to „nebyť“.

Existuje však niečo, čo leží celkom blízko skúsenosti úplného zániku, a to je „strata toho, na čom lipneme“. Možno lipneme na svojej kráse, preto sa bojíme starnutia. Môžeme lipnúť na svojej povesti, takže sme vždy hyperpozorní, keď ide o to, čo o nás hovoria alebo si myslia iní ľudia. Môžeme lipnúť na svojom bohatstve, takže sme vždy zaneprázdnení jeho obranou.

Zdroj:Einzelgänger