Kľúčové témy Tao ťe ting - 1. časť: Cesta
Zdroj: Tao Te Ching: The Taoist philosophy of Lao Tzu
Preklad, editácia, poznámky: MP
Napriek tomu, že má Tao Te ťing iba 5 000 slov, nie je ľahké preniknúť do jeho obsahu a pochopiť ho. Jeho minimalizovaný jazyk a poetická forma vyjadrenia umožňujú širokú škálu interpretácií.
Tao Te ťing sa jasne zameriava na obmedzený počet hlavných tém alebo námetov:
Cesta
Cnosť
Mudrc
Nekonanie
Umiernenosť
Vládnutie
Vojna
Samozrejme, že sa v ňom rozoberajú aj niektoré ďalšie témy, ale celý text sa zaoberá najmä vyššie uvedenými siedmimi témami, pričom sa všetkých ostatných tém dotýka len stručne a v rámci vyššie uvedených súvislostí. Tieto témy dobre pokrývajú obsah Tao Te ťingu, ale o čom sa dá diskutovať, je to, ktorá kapitola patrí do ktorej témy. Často sa prekrývajú.
Napriek tomu je rozdelenie na témy nevyhnutné pre pochopenie toho, čo chce Lao-c' povedať o témach, o ktorých uvažuje. V 81 kapitolách sa medzi nimi preskakuje, rozoberajú sa z rôznych uhlov pohľadu alebo sa takmer rovnakým znením opakuje to, čo už bolo povedané. To sa stáva jasným a prístupným, keď si jednotlivé kapitoly primerane prezrieme.
Cesta
Tao, Cesta, je jadrom a podstatou taoizmu a hlavnou témou Tao Te ťingu1. Možno ju opísať ako myšlienku prvotného prírodného zákona, ktorým bol vesmíru daný tvar a mechanika. Tao je spôsob, akým svet funguje. Tento zákon spôsobil, že svet vznikol, a naďalej riadi to, ako sa všetky veci na svete správajú.
Lao-c' nebol prvý, kto použil tento pojem s takýmto veľkolepým významom. Čínska tradícia už od dávnych čias hovorila o Tien Tao, Ceste nebies, ktorá sa vzťahovala na to isté - ako sa riadi príroda. Lao-c' však mal čo povedať o charakteristike tejto cesty prírody a o tom, akým smerom vedie svet, ako aj všetko a všetkých v ňom. Práve to zaberá podstatnú časť kapitol.
Lao-c' poukazuje na prvotný chaotický stav pred vznikom sveta. Tao muselo byť prítomné aj tam, inak by chaos zostal navždy. Či sa Tao nejakým spôsobom zrodilo v tomto chaose, alebo len odpočívalo, kým v určitom okamihu začalo pôsobiť, Lao-c' nevie určiť.
Váha pred paradoxom získania niečoho z ničoho, podobne ako mnoho ďalších filozofov. Jasne však konštatuje, že svet mal počiatok, hoci musí zostať nepreniknuteľným tajomstvom, z čoho presne svet vznikol. Keď však vznikol, bolo to dielo Tao.
Tao stvorilo svet tým, že do chaosu vnieslo poriadok, jednoducho mu prikázalo, aby sa podriadil jeho zákonom. Zo stavu, ktorý bol taký neusporiadaný, že sa z neho nedalo nič vytvoriť ani vnímať, Tao vybudovalo vesmír tak, že mu dalo štruktúru, skrotilo ho do systému, ktorý bol zviazaný jeho primárnym prírodným zákonom.
V tomto zmysle je skutočne porovnateľný s prírodným zákonom v modernej fyzike, ako je napríklad gravitácia. Rozhoduje o tom, ako sa vesmír správa od svojho vzniku pri veľkom tresku. Tao sa však opisuje ako jediný zákon, ktorý vládne všetkým ostatným. Preto by bolo najlepšie porovnanie s myšlienkou jednotnej teórie poľa, základného prírodného zákona, ktorý stojí za každým javom vo vesmíre.
Tao je však viac ako neosobná prírodná sila pôsobiaca ako pevný matematický vzorec. Obsahuje zmysel a účel. Má zámer a smerovanie, hoci vôbec nie ako božstvo, ktoré diktuje svoju vôľu a viac či menej citovo sa vzťahuje na stvorenie. Napriek tomu má Tao cieľ a jasné preferencie.
No Lao-c' v tom nemá úplne jasno. Jeho slová sa dajú interpretovať aj tak, že naznačujú vôľu Tao zákon prírody je len spôsob nazerania na ňu: Keďže Tao je spôsob, akým príroda skutočne funguje, možno ho opísať ako vôľový zámer tohto zákona prírody. Tak to je, či už je to zmysluplné alebo nie. Lao-c' to určite považuje za to najlepšie, ale zároveň prichádza k záveru, že by bolo nezmyselné a hrozné vzdorovať tomu.
O Lao-c-ovom Tao možno konštatovať, že odpor proti nemu je zbytočný, zatiaľ čo jeho prijatie robí všetko hladším. Je to jednoducho preto, že prírodný zákon Tao všetko riadi. Opäť sa to nápadne približuje nášmu chápaniu prírodných zákonov.
V niekoľkých kapitolách o Tao sa Lao-c' pozastavuje nad zdanlivým paradoxom, že svet je riadený nejakým skrytým prírodným zákonom, ktorý všetko reguluje bez hmatateľných prostriedkov. Viditeľný svet riadi neviditeľná sila, princíp, ktorý je sám o sebe nedotknuteľný, neotrasiteľný, nevyčerpateľný.
Gravitácia je dobrou ilustráciou Lao-cúovho dojmu z prírodného zákona Tao. Je to neviditeľná sila, ktorá všetkému velí, donekonečna a zdanlivo bez akejkoľvek námahy. Človek sa môže namáhať, aby zdvihol zo zeme veľký kameň, ale len čo ho pustí, spadne späť na zem, čím toto úsilie vyjde nazmar. My sme sa dozvedeli prečo, aspoň sme to trochu pochopili, ale pre starovekú myseľ to bola záhada hodná zamyslenia.
Lao-c' má rád príklad vody, ktorá sa neustále pohybuje smerom k najnižšiemu bodu, akoby bola od prírody nesmierne pokorná. Keď sa voda valí dolu kopcom, zdá sa, že je to sila obsiahnutá v samotnej vode. Vieme, že je to gravitácia, ktorá ju ťahá nadol. Lao-c' tomu možno nerozumel, ale jeho predstavy o Tao naznačujú, že to tušil. Voda sa riadi Tao, ktoré prikazuje veciam klesať, akoby pokora bola cieľom a ideálom tohto prírodného zákona.
Týmto spôsobom je Tao zákon prírody, ktorý pôsobí ako ideál - akoby sila tohto zákona bola ideálom.
To nie je až tak ďaleko od Platónovej teórie ideí, považujúcej ideálne formy za skutočné formy vesmíru, ako ho vidíme. Platón aj Lao-c' uvažujú o tom istom tajomstve: Čo spôsobuje, že veci dostávajú svoje pevné tvary a správajú sa podľa svojich pevných vzorov?
Rozdiel je v tom, že tam, kde Platón predpokladá viacero zákonov alebo podmienok, Lao-c' predpokladá, že za každou podmienkou je len jeden zákon, Tao. A tento zákon vládne vesmíru neodolateľnou silou poddajnosti.
Lao-c' teda učí, že by sme mali pochopiť Tao, aby sme podľa neho mohli prispôsobiť svoj život. Mali by sme sa naučiť podriadiť sa najvyššej sile poddajnosti.
Čo je tao?
Žiadny opis nedokáže úplne vyjadriť Tao,
žiadne slovo nie je vhodné na jeho pomenovanie.
Názvy odrážajú jednotlivé prejavy, ale to, čo je za nimi, nám uniká.
V snahe spoznať svet opisujeme jeho povrch, ale Tao možno pochopiť len bez šablóny slov.
Skutočnosť má mnoho kontrastných podôb, pričom všetky vychádzajú z toho istého tajomného zdroja.
Táto najhlbšia priepasť bez mena je bránou k podstate všetkého stvorenia.
----------------------------------------------------------------------
1 Medzi taoistickým princípom Tao a stoickým konceptom Logos existuje niekoľko zaujímavých podobností. Oba koncepty predstavujú základný kozmický princíp, ktorý riadi fungovanie sveta. Tao je často opisované ako "cesta" alebo prirodzený poriadok vesmíru, zatiaľ čo Logos je "univerzálny rozum" alebo racionálny princíp, ktorý organizuje kozmos. Oba koncepty slúžia ako základ pre etický život, hoci s odlišnými dôrazmi. Taoizmus zdôrazňuje harmóniu a nenútenosť, stoicizmus racionálnu cnosť. Logos je explicitne racionálny princíp, zatiaľ čo Tao presahuje dualitu rozumu a nerozumu, často je opisované ako niečo, čo nemožno úplne pochopiť rozumom. Stoicizmus je aktívnejší v kultivácii cnosti prostredníctvom rozumu, zatiaľ čo taoizmus často zdôrazňuje "nekonanie" a prirodzenú spontánnosť (pozn. MP).
