Kľúčové témy Tao ťe ting - 2. časť: Cnosť
Te, cnosť, je jedným z najdôležitejších pojmov v Tao te ťingu. Preto je toto slovo aj v názve. Možno ho vysvetliť ako ušľachtilé správanie človeka, ktorý nasleduje Tao, Cestu, ktorá je sama osebe cnostná. My, nedokonalé ľudské bytosti, sa ho však musíme naučiť.
Te teda nemá samo osebe žiadnu hodnotu. Nie je to aktívna sila vo svete, ale prejav prispôsobenia sa jedinej základnej sile Tao. To, čo akceptuje Tao, je preto cnostné v kozmickom zmysle. To, čo sa stavia proti Tao, nie je - a ani nemôže trvať, pretože postaviť sa proti Tao znamená snažiť sa čeliť spôsobu fungovania sveta. Odmietanie prijať Tao je rovnako márne ako skákanie hore-dole v snahe uniknúť gravitácii. Vyčerpáva vás to a nikam to nevedie.
Používanie slova cnosť pre Te nie je bez rizika, pretože je už impregnované významami európskeho pôvodu. Pochádza z latinského virtus a je nám známe najmä z jeho starorímskeho a neskôr kresťanského používania. Existuje aj pojem virtù, používaný pre to, čo sa kedysi nazývalo mužskými cnosťami, vrátane neoblomnosti a vodcovských schopností.
Vo všeobecnosti európska tradícia považuje cnosť za morálne správanie, schopnosť žiť podľa prevládajúcich ideálov. Považuje sa za niečo, čo si vyžaduje disciplínu a zdržanlivosť, akoby ľudské bytosti inak skĺzli k odsúdeniahodnému správaniu. Cnostní sú tí, ktorí majú silu odolávať svojim slabostiam.
Te je v tomto ohľade úplne iné. Nastáva vtedy, keď sa prestaneme snažiť. Nasleduje prirodzenú cestu, preto ju uskutočňujeme hneď, ako sa vzdáme svojich ambícií - a to len do tej miery, do akej sme schopní sa ich vzdať.
Podľa európskej tradície je teda cnosť to, čo nám umožňuje povzniesť sa nad naše prirodzené pudy a inštinktívne túžby, Lao-c' však cnosť jasne považuje za niečo menšie než samotný prirodzený stav. Pre neho je cnosť nájdením cesty späť k správaniu, ktorého sme boli schopní predtým, ako nás naše vedomie zviedlo na scestie. Cnosť nás vedie späť k životu v súlade s Tao, pôvodnou Cestou.
Základný rozdiel medzi európskou a taoistickou cnosťou teda spočíva v tom, že prvá považuje človeka za tvora, ktorý by sa mal povzniesť nad prírodu a vytvoriť kultúru, ktorá by jej bola nadradená, zatiaľ čo druhá učí cnosti ako metódu návratu k prírode 1.
Najmä keď Lao-c' píše „najväčšia cnosť“, čo robí často, odkazuje na život presne podľa Tao. Niekto, kto je taký cnostný, je v tomto veľmi uvoľnený a nepotrebuje žiadne úsilie, aby zostal na Ceste.
Vo viacerých kapitolách Tao Te Ťingu zdôrazňuje svoje argumenty za nasledovanie Cesty tým, že ukazuje, k čomu nevyhnutne vedie odklon od nej: k najrôznejším nešťastiam a komplikáciám. To sa stáva, keď sa cnosť opustí alebo ignoruje, väčšinou kvôli nesprávnym ambíciám. Takže kým Tao je ideál, Te je spôsob, ako ho dosiahnuť.
Lao-c hovorí o Tao, keď opisuje dokonalosť, ktorá sa skrýva vo svete, formuje ho a správne ho vedie. Keď opisuje, ako sa k nej ľudstvo môže dostať, hovorí o Te, cnosti, ktorú si musíme osvojiť. Te je prostriedok, pomocou ktorého môžeme žiť podľa Tao.
Stefan Stenudd
Neočakávaj pochvalu
Snaž sa o jednotu mysle a tela, buď ako novorodenec.
Zbav svoj vnútorný zrak nečistôt, kým neuvidíš jasne.
Miluj ľudí a veď ich bez toho, aby si si vynucoval svoju vôľu.
Nechaj udalosti voľne plynúť, zabudni na to, čo už vieš, keď sa učíš.
Pracuj, ale nelipni na výsledkoch, pomáhaj, ale vyhýbaj sa manipulácii,
zlepšuj sa, ale nevyžaduj to od druhých. Toto je najvyššia cnosť
-------------------------------------------------------------
1 Tvrdenie, že európska cnosť sa snaží povzniesť človeka nad prírodu, zatiaľ čo taoistická sa k nej vracia, je príliš zjednodušujúce. Európska filozofia je rozmanitá a nemožno ju zredukovať na jeden postoj k cnosti (a prírode). Už starovekí grécki filozofi, ako napríklad stoici, zdôrazňovali život v súlade s prírodou. Stoici verili, že cnosť spočíva v živote v súlade s prírodou (physis). To neznamená len vonkajšiu prírodu, ale aj vnútornú prirodzenosť človeka a univerzálny rozum (logos), ktorý riadi svet (pozn. MP).
