Kľúčové témy Tao ťe ting - 6. časť: Vládnutie
Vládnutie
Keď sú ideálmi nezasahovanie a umiernenosť, nie je tu veľa priestoru pre taoistické vládnutie. Lao-c' však nepopiera, že vládcovia existujú a sú potrební1. Predkladá len pevné obmedzenia, pokiaľ ide o ich modus operandi.
Vládca by mal byť dostatočne zdržanlivý, rozvážny a diskrétny, aby bol tak povediac neviditeľný. Kráľ, ktorý vládne v súlade s Tao, urobí veľa dobrého - nepozorovane, akoby sa veci postarali samé o seba. No podľa Lao-c' sa väčšinou starajú.
Hoci Lao-c' má ďaleko od vládcu a rovnako ďaleko od toho, aby ním chcel byť, v jeho texte je veľa kapitol, ktoré naznačujú, ako by mal človek konať alebo sa zdržať konania.
Legenda hovorí, že bol úradníkom na kráľovskom dvore v Čou. Znechutene však odišiel na vodnom byvolovi. Tesne pred prekročením hraníc do neznámych končín napísal Tao Te ťing na žiadosť pohraničníka, na ktorého urobila dojem jeho múdrosť.
Z textu je zrejmé, že poznal perspektívu panovníka, a hovorí o nej celkom otvorene, niekedy až tak otvorene, že by potom skutočne musel opustiť krajinu.
-----------------------------------------------------------------------------------------------
Nechaj ľuďom voľnosť
Najlepší vládca je ten, o ktorom ľud takmer nič nevie.
Dobrého vládcu ľud miluje a chváli. Zlého sa bojí a opovrhuje ním.
Ak vládca nedôveruje ľudu, sám stráca jeho dôveru.
Múdry vládca necháva ľud slobodný a šetrí svojimi slovami.
Ľud potom z vlastnej vôle robí, čo je potrebné.
„Urobili sme to sami!“ radujú sa
___________________
1 Princípy taoistického vládnutia, tak ako ich načrtol Lao-c', sa dajú veľmi dobre aplikovať nielen na politických vládcov, ale aj na rôzne formy vedenia a zodpovednosti v každodennom živote. Napríklad lídri a manažéri sa môžu inšpirovať princípom Wu Wei tým, že vytvárajú prostredie, v ktorom sa zamestnanci môžu rozvíjať a dosahovať svoje ciele. Dôraz na umiernenosť znamená, že dobrý manažér počúva, komunikuje a vedie skôr príkladom ako diktátom. Takisto rodičia môžu uplatňovať princípy taoizmu tým, že podporujú prirodzený vývoj svojich detí, učia ich samostatnosti a rešpektujú ich individualitu. Nezasahovanie neznamená ignorovanie, ale skôr múdre vedenie a poskytovanie správnych podnetov. A v neposlednom rade aj starší súrodenci môžu byť vzorom a podporou pre mladších súrodencov, viesť ich skôr príkladom a trpezlivosťou než autoritou (pozn. MP).
