Kto si? Čo znamená táto otázka? A ako by na ňu odpovedal stoik a budhista?
19. 4. 2025
Už viac krát som sa stretol s otázkou „Kto si?“. Kladú ju life- kouči, psychológovia, mnísi, filozofi aj mystici. Peter Podlesný z Mužom.sk svojim hosťom v podcaste tiež kladie túto otázku. Vždy s nimi trochu súcitím, pretože to naozaj nie je jednoduchá otázka a to ani v prípade keď ste v nejakej oblasti tzv. úspešný človek. Mimochodom, téma „úspešný človek či úspech ako taký “ je hodne zaujímavá filozofická téma, predovšetkým v kontexte nášho moderného t.j. Západného sveta. Ale nad tým sa takto verejne „zamyslím“ niekedy inokedy.
Späť k tej otázke. Kto som? Je dôležité poznať odpoveď na túto otázku? Dosť ľudí pri tejto otázke znervóznie (vrátane mňa). Čo je to za „debilnú“ otázku?! Čo odo mňa vlastne ten druhý chce? Čo chce počuť? Ja som ja, čo je toho druhého do toho kto som. Vie on, kto je? Ten hlavný problém tejto otázky bude určite v tom, že svoje autentické „ja“ pred druhými skrývame. Výnimku tvoria naši najbližší, ktorí to asi vedia, ale nie preto, žeby sme im to povedali. Poznajú (a skúmajú) nás dlhší čas priamo v akcii t.j. v živote.
Ide však o to, či tú otázku správne chápeme? Je samozrejme možné, že tá otázka má viac významov a vrstiev. Ide o to čo v tej otázke vidím ja. Keď sa nejaký budhistický mních pýtal novinára, ktorý s ním robil rozhovor „Kto ste?“. Novinár začal byť stále viac a viac podráždený, pretože mnícha neuspokojili jeho odpovede „som novinár, som otec, som brat, som manžel...“. Mních sa stále s úsmevom pýtal „Povedzte mi, kto ste?“
A potom mi to docvaklo. Neviem či som to pochopil správne, ale myslím, že zmyslom otázky „Kto som?“ nie je vymenovať svoje funkcie a role, ale naopak zbaviť sa ich a „olúpať sa ako cibuľa“. Problém s tou otázkou spočíva azda v tom, že sa ňu dívame skrz naše ego a tak vymenúvame všetky naše „hodnosti“ a vlastnosti. Prišiel som na 2 alternatívne prístupy k tejto otázke.
1. Budhistická/zenová perspektíva: podľa budhizmu „ja“ neexistuje. Tým pádom sa otázka „Kto si?“ mení na zenový koán t.j. tajomnú nelogickú hádanku, na ktorú by som mohol odpovedať proti-otázkou: „Čo je to „ja“?“ alebo stroho odpovedať jedným slovom „Som(?)“.
2. Stoická perspektíva: tu by som použil Epiktétovo delenie na veci, ktoré sú našim skutočným vlastníctvom a vonkajšie (indiferentné) veci. To že som riaditeľ banky, otec a manžel sú indiferentné (neutrálne) veci, pretože nie sú v mojej moci a Príroda (Boh, Osud) mi ich môže kedykoľvek vziať. Z týchto rolí vyplývajú určité povinnosti (aj potešenia), ale nemal by som sa na ne fixovať, ani sa nimi definovať. Stoik by na otázku „Kto si?“ odpovedal možno nejak takto: „Som človek- rozumný a spoločenský živočích, ktorý pozná svoje miesto v rámci kozmu“.
Čo tak spýtať sa ešte všemocnej AI? Jej odpovede sa v podstate zhodujú s mojimi, ale musím priznať, že sú presnejšie a podrobnejšie, preto ich tu zverejním.
Ja: Ako by na otázku "Kto si?" odpovedal Epiktétos alebo iný stoický filozof? A ako by na ňu odpovedal Budha?
AI (Gemini): Epiktétos by pravdepodobne odpovedal niečo ako:
"Som predovšetkým rozumná bytosť, častica božského rozumu zakomponovaná do ľudského tela. Som to, čo je v mojej moci ovládať - moje úsudky, impulzy, túžby a averzie. Nie som moje telo, nie som moje postavenie v spoločnosti, nie som moje bohatstvo či chudoba - tie všetky patria medzi veci, ktoré nie sú v mojej moci. Som bytosť, ktorej podstatou je vykonávať svoju vôľu v súlade s prírodou a univerzálnym rozumom. Skutočné 'ja' spočíva v schopnosti odlíšiť to, čo je v mojej moci, od toho, čo nie je v mojej moci a žiť v súlade s týmto poznaním."
Budha by pravdepodobne odpovedal:
"Otázka 'kto som' predpokladá existenciu trvalého, nemenného ja, no pri hlbšom skúmaní nenájdeš žiadne takéto stabilné 'ja'. To, čo nazývaš 'sebou', je len prúd neustále sa meniacich fyzických a mentálnych javov - forma, pocity, vnímanie, mentálne formácie a vedomie. Tieto zložky (skandhy) sú v neustálom toku, vznikajú a zanikajú v závislosti od podmienok. Nie je tu žiadne nezávislé, trvalé 'ja' či duša. Keď sa pýtaš 'kto som', hľadáš ilúziu. Namiesto pýtania sa 'kto som' pozoruj prúd neustálej zmeny a rozpoznaj prázdnotu a vzájomnú prepojenosť všetkých javov. V tomto uvedomení spočíva oslobodenie."
MP
