O tom, že vyhnanstvo nie je len život na pustom ostrove
Všetci slávni rímski stoici s výnimkou Marca Aurelia (t.j. Epiktétos, Seneca, Musonius Rufus) okúsili život vo vyhnanstve (exile) a každý z nich z toho spravil dôležitú filozofickú lekciu. Musonius Rufus, Epiktétov učiteľ filozofie (to treba stále opakovať, pretože Musonius stojí trocha nespravodlivo v tieni svojho žiaka Epiktéta) má dokonca jednu samostatnú prednášku, ktorá sa volá „Prečo vyhnanstvo nie je zlo“.
Ale ako sa týka vyhnanstvo mňa, bežného smrteľníka, ktorý žije v krajine EÚ, takže v relatívne bezpečnej a stabilnej krajine? Nevládne mi žiadny despota, ktorý by ma vyhostil na nejaký opustený ostrov a okrem toho nie som ani žiadny novinár či aktivista, ktorému by teoreticky mohlo hroziť dobrovoľné vyhnanstvo t.j. migrácia do iného štátu z bezpečnostných dôvodov. Lenže vyhnanstvo si netreba predstavovať len v tomto „cestovateľskom“ kontexte. Formy vyhnanstva môžu byť rôzne, preskúmajme ich.
Aká je vlastne podstata pojmu „vyhnanstvo“? Je to vlastne pocit odlúčenosti, sociálnej izolácie, osamelosti a nepochopenia. A ten môžeš pociťovať aj vo svojom meste, škole, v práci, v dave, skrátka kdekoľvek, kde sa cítiš ako cudzinec. Samozrejme tá intenzita týchto pocitov povedzme v novom zamestnaní je oveľa nižšia ako keby si bol nútený začať nový život sám v úplne neznámej krajine. Ale v zásade majú obe situácie niečo spoločné. Aj nové zamestnanie, ku ktorému ťa nútia okolnosti, je istá forma vyhnanstva.
Zrazu sa ocitneš v úplne neznámom pracovnom prostredí, ktoré je ti možno navyše nesympatické, hodnotovo cudzie. Stretneš sa tam s ľuďmi úplne inej kategórie než na akých si bol zvyknutý. Budeš musieť robiť veci, ktoré sú ti nekomfortné a celkovo sa budeš spočiatku cítiť ako na opustenom ostrove. Nespoliehaj sa na to, že čas všetko vyrieši. Čas je mocný, ale nie všemocný. Vtedy si spomeň na stoické lekcie o vyhnanstve. Aj na pustej skale môže človek žiť rozumne, spravodlivo, umiernene a statočne. Aj keď sú vonkajšie okolnosti nepriaznivé, môže človek žiť dobre.
Nič ti nepomôže keď sa budeš sťažovať, nariekať, bojovať proti svojmu novému, cudziemu prostrediu. Najmúdrejšie je akceptovať to čo sa deje a hrať svoju rolu, ktorú ti osud pridelil tak dobre ako len vieš. Samozrejme bez toho, aby si podvádzal. Jednoducho hraj čistú hru s kartami, ktoré si dostal a ak aj nakoniec prehráš, budeš vedieť, že to bola čestná prehra a to bude tvoje osobné víťazstvo, pretože ako nás učia starovekí stoici: Cnosť je najvyššie dobro.
