Proti citátom
Jeden citát sa zdá byť nevinný. Vytrhneme pár slov z kontextu, pripíšeme pod ne meno slávnej osobnosti a zdieľame. Orwell píše, že "...akokoľvek popieraš pravdu, pravda existuje ďalej, akoby za tvojím chrbtom", a kto by s tým mohol nesúhlasiť? Takáto myšlienka sa zdá byť univerzálne prijateľná, múdra a ťažko spochybniteľná.
Problém však spočíva práve v tejto zdanlivej univerzálnosti. Keď slová vytiahneme z ich pôvodného kontextu, stávajú sa plastickými, tvárnymi, schopnými niesť významy, ktoré im pôvodne vôbec nemali patriť. Keď Orwell písal o pravde existujúcej za naším chrbtom, mal na mysli veľmi konkrétnu pravdu v konkrétnych historických okolnostiach. Pravdu o vojne, totalitarizme, manipulácii s faktami.
Citát bez kontextu je ako zviera vytrhnuté z ekosystému – stráca vzťahy, ktoré ho definujú. Práve tieto vzťahy však určujú jeho skutočnú hodnotu a význam. Bez nich sa stáva len dekoráciou, ozdobou, ktorú si môže každý zavesiť na svoj vlastný hodnotový systém.
Paradoxne, práve autori ako Orwell by boli prvými, ktorí by varovali pred týmto typom zjednodušovania. Orwell, ktorý sa celý život venoval odhaľovaniu manipulácie prostredníctvom jazyka, by pravdepodobne videl v takýchto vypreparovaných citátoch nebezpečenstvo. Existuje totiž len krôčik od univerzálne prijateľného citátu k propagandistickej fráze.
Keď pripustíme, že slová môžu existovať mimo kontextu, ktorý im dáva hodnotu a presný význam, otvárame dvere svetu, v ktorom môže akýkoľvek výrok znamenať čokoľvek. Svetu, v ktorom "pravda" prestáva byť pravdou, pretože jej chýba ukotvenie v realite a konkrétnosti.
Namiesto zbierania a zdieľania vypreparovaných múdrostí by sme mali čítať celé diela, ponoriť sa do kontextov a pochopiť, proti čomu či za čo sa autori naozaj stavali. Len tak môžeme porozumieť, či by ich myšlienky v súčasnom kontexte ešte stále obstáli, alebo či by práve naopak, kritizovali to, ako sa ich slovami dnes oháňame.
