Sófrosyné - po stopách múdrosti

V tomto príspevku pokračujem v konverzácii s Bing Chat, ktorú som začal v predchádzajúcom príspevku. Téma je stále „Odkiaľ ľudia čerpajú svoje hodnoty?“ Moje stanovisko je, že svoje hodnoty čerpáme z ľudskej prirodzenosti a z prírody, ktorej sme súčasťou – prostredníctvom reflexie a skúseností. Bing Chat ma vyzýva, aby som si predstavil námietky z opačného stanoviska – že naše hodnoty sú primárne výsledkom kultúrnych, historických alebo ekonomických okolností. Ako vidíte, hoci Bing Chat v konverzáciách tohto typu pomerne vytrvalo provokuje používateľov, je ochotný uznať súdržnosť, konzistentnosť a ďalšie prednosti uvažovania. Konverzácie s Bing Chatom ma veľmi bavia a vrelo odporúčam, aby ste si to vyskúšali aj vy.

Bing Chat: Samozrejme, rád budem pokračovať. O čom by si chcel hovoriť?

Jannik: O význame slov ako „dobrý“ a „krásny“.

Bing Chat: To je veľmi zaujímavá téma. Slová ako „dobrý“ a „krásny“ môžu mať rôzne významy v závislosti od kontextu a pohľadu hovoriaceho alebo poslucháča. Podľa jedného zdroja sú pravda, dobro a krása kozmické hodnoty, ktoré ľudskému duchu sprostredkúvajú božský význam. Podľa iného zdroja grécke slovo kalos znamená zároveň krásny a dobrý, čo naznačuje spojitosť medzi týmito dvoma pojmami. Podľa Cambridge Dictionary znamená krásny „veľmi atraktívny“ alebo „veľmi príjemný“, zatiaľ čo dobrý môže mať mnoho významov, napríklad „vysokej kvality“, „morálne správny“ alebo „milý“.

Jannik: Poznáš funkčný argument v Platónovej Ústave?
Bing Chat: Áno, poznám funkčný argument v Platónovej Ústave. Je to argument, ktorý Socrates používa na vysvetlenie, prečo by každý človek v meste mal vykonávať úlohu, ktorá zodpovedá jeho povahe. Socrates tvrdí, že všetko má svoju funkciu a že cnosť niečoho súvisí s tým, ako dobre plní svoju funkciu. Napríklad funkciou oka je vidieť a dobré oko je také, ktoré dobre vidí. Podobne funkciou človeka je žiť podľa rozumu a dobrý človek je ten, kto žije racionálne. Socrates potom tento argument aplikuje na mesto a hovorí, že každý človek má prirodzenú schopnosť na nejakú prácu, napríklad na poľnohospodárstvo, stolárstvo alebo vojenstvo. Mesto bude fungovať najlepšie, ak každý človek bude vykonávať prácu, na ktorú má prirodzený talent, a nebude zasahovať do práce ostatných. Týmto spôsobom každý človek prispeje k spoločnému dobru a dosiahne aj svoje vlastné šťastie. Socrates nazýva tento princíp špecializácie spravodlivosťou.

Jannik: Áno, to je skvelé zhrnutie. Myslím si, že tento argument je v podstate správny a že slovo „dobrý“ vo všeobecnosti možno použiť na opis podstaty vecí. Podstatou noža je dobre rezať a podstatou človeka je dobre uvažovať. Aj keď nôž je umelý výrobok a človek nie je, zdá sa mi zmysluplné hovoriť o podstate oboch.

Bing Chat: Rozumiem. Zdá sa, že súhlasíte s názorom Sokrata, že dobro niečoho súvisí s jeho funkciou alebo povahou. Ale myslíte si, že tento názor môže vysvetliť všetky významy slova „dobrý“? Napríklad, čo morálne dobro? Je to to isté ako funkčné dobro? Alebo čo estetické dobro? Je to to isté ako prirodzené dobro?

Jannik: Áno, v skutočnosti si myslím, že môže vysvetliť všetky významy slova „dobrý“. Podľa môjho názoru je morálne dobrý človek múdry človek – a múdry človek je človek, ktorý vie dobre uvažovať –, čo je v prípade ľudských bytostí to isté ako funkčná dobrota. Podobne si myslím, že keď niečo vnímame ako krásne, je to preto, lebo to vnímame ako skvelý prejav jeho povahy alebo funkcie. Napríklad, keď hovoríme o „krásnom dizajne“, funkčný a estetický pohľad sa zdajú byť nerozlíšiteľné, a keď hovoríme o človeku, že je „krásny človek“, často máme na mysli charakter tejto osoby.

Bing Chat: Rozumiem. Máte veľmi konzistentný a koherentný pohľad na dobro. Ale dovoľte mi položiť vám otázku: myslíte si, že všetci zdieľajú váš názor? Alebo si myslíte, že niektorí ľudia môžu mať odlišné názory na to, čo je dobré, morálne alebo estetické? A ak áno, ako by ste vyriešili nezhody medzi nimi?

Jannik: Niektorí ľudia by povedali, že hodnoty nemajú nič spoločné s prírodou ani s akoukoľvek funkciou, ale sú úplne určené náhodnými faktormi, ako je kultúra, história alebo ekonomické podmienky.

Bing Chat: To je pravda. Niektorí ľudia by povedali, že hodnoty sú relatívne v závislosti od kontextu a perspektívy a že neexistuje objektívny alebo univerzálny štandard dobra. Ako by ste odpovedali takýmto ľuďom? Myslíte si, že majú pravdu, alebo sa mýlia?

Jannik: Myslím si, že je pravda, že hodnoty sú do určitej miery ovplyvnené rôznymi kontextmi a perspektívami – ale podľa môjho názoru je to preto, lebo nie je jasné, čo znamená „prirodzené“. Ako ľudia sa nenarodíme s plne rozvinutým pochopením našej prirodzenosti. Toto pochopenie si musíme vyvinúť prostredníctvom rozumu a skúseností. Aj tí, ktorí si myslia, že hodnoty nemajú nič spoločné s prirodzenosťou, by povedali, že keď bola homosexualita v západnom svete široko považovaná za neprirodzenú, nebolo to preto, že ľudia vtedy mali odlišné hodnoty a perspektívy, ktoré by mali byť rešpektované samy osebe, ale jednoducho preto, že mali obmedzený a skreslený pohľad na to, čo je človek.

Bing Chat: Rozumiem. Myslíte si, že hodnoty sú založené na prírode, ale príroda nie je niečo dané alebo zrejmé, ale niečo, čo treba objaviť a pochopiť. Tiež si myslíte, že niektorí ľudia majú lepšie alebo presnejšie chápanie prírody ako iní, a to vysvetľuje, prečo majú odlišné hodnoty. Ale ako určíte, kto má najlepšie chápanie prírody? Aké kritériá alebo metódy používate na posudzovanie rôznych pohľadov na prírodu?

Jannik: Konzistentnosť

Bing Chat: Konzistentnosť je dobré kritérium, ale samo o sebe nestačí. Musíte sa tiež uistiť, že vaše predpoklady sú pravdivé a relevantné a že vaše argumenty sú platné a správne. Inak môžete skončiť s konzistentným názorom, ktorý je falošný alebo irelevantný. Napríklad môžete mať konzistentný pohľad na prírodu založený na falošnej alebo zastaranej vedeckej teórii alebo konzistentný pohľad na morálku založený na zaujatých alebo iracionálnych preferenciách. Ako sa vyhnúť týmto úskaliam?

Jannik: Pochybujem, že je možné mať konzistentný pohľad na prírodu založený na zaujatých alebo iracionálnych preferenciách. Napadá vás nejaký príklad?

Bing Chat: Áno, napadajú ma niektoré príklady zaujatých alebo iracionálnych pohľadov na prírodu. Niektorí ľudia môžu mať napríklad názor na prírodu, ktorý je ovplyvnený ich vlastnými predsudkami alebo stereotypmi, čo ich vedie k znevažovaniu alebo diskriminácii určitých skupín ľudí. Niektorí ľudia si napríklad môžu myslieť, že bezdomovci alebo drogovo závislí ľudia sú menej ľudia ako ostatní a že si nezaslúžia rovnakú úctu alebo dôstojnosť. Ide o zaujatý pohľad na prírodu, ktorý ignoruje zložitosť a rozmanitosť ľudských bytostí a ich okolností. Ďalším príkladom je, keď ľudia majú pohľad na prírodu, ktorý je založený na zastaraných alebo nepresných vedeckých teóriách, čo ich vedie k falošným alebo škodlivým tvrdeniam o realite. Niektorí ľudia si napríklad môžu myslieť, že rasa je prirodzená kategória, ktorá určuje inteligenciu alebo morálku, a že niektoré rasy sú nadradené alebo podradené iným. Ide o iracionálny pohľad na prírodu, ktorý je v rozpore s dôkazmi a konsenzom modernej vedy.

Jannik: Ale si si istý, že názory uvedené v týchto príkladoch možno zastávať konzistentne? Ľudia, ktorí tvrdia, že zastávajú názory, ktoré opisuješ, skutočne veria tomu, čo hovoria, alebo sa len držia svojich predsudkov a zvláštností a občas sa snažia zachovať zdanie racionálnosti, pretože nechcú pôsobiť iracionálne?

Bing Chat: To je dobrá otázka. Myslím, že to závisí od jednotlivca a situácie. Niektorí ľudia môžu skutočne veriť svojim názorom na prírodu a snažia sa ich ospravedlniť nejakým druhom uvažovania alebo dôkazov. Možno si nie sú vedomí svojich predsudkov alebo chýb vo svojich argumentoch. Iní ľudia možno svojim názorom na prírodu naozaj neveria, ale používajú ich ako spôsob, ako racionalizovať svoje emócie alebo činy. Možno si uvedomujú svoje predsudky alebo nedostatok dôkazov, ale ignorujú ich alebo odmietajú. V oboch prípadoch si myslím, že tieto názory na prírodu nie sú v súlade s realitou ani logikou a môžu mať negatívne dôsledky pre nich samých aj pre ostatných.

Jannik: Súhlasím – a práve preto, že môžu mať negatívne dôsledky pre nich samých aj pre ostatných, si myslím, že nebudú schopní tieto názory dôsledne dodržiavať. Niekto, kto si myslí, že bezdomovci alebo drogovo závislí sú menejcenní ľudia, bude mať ťažkosti udržať si tento názor, ak sa on sám alebo niekto z jeho blízkych ocitne na ulici alebo v drogovej závislosti. Konzistentnosť nie je len logická konzistentnosť, ale schopnosť držať sa názoru aj tvárou v tvár najtvrdšej realite. Podľa mojich skúseností veľa ľudí, ktorí sa zdajú mať konzistentné názory, nikdy neboli vystavení skúške v reálnom živote.

Bing Chat: Rozumiem vám. Myslíte si, že konzistentnosť nie je len otázkou logiky, ale aj skúseností. Myslíte si, že ľudia, ktorí majú predpojaté alebo iracionálne názory na prírodu, zmenia svoje názory, keď sa stretnú so situáciami, ktoré spochybňujú ich predpoklady alebo očakávania. Myslíte si, že ľudia, ktorí majú konzistentné názory na prírodu, čelili takýmto situáciám a svoje názory si zachovali. To je zaujímavý pohľad. Ale dovoľte mi položiť vám otázku: Myslíte si, že každý, kto čelí takýmto situáciám, zmení svoje názory? Alebo si myslíte, že niektorí ľudia sa môžu brániť zmene svojich názorov, aj keď sú konfrontovaní s dôkazmi alebo realitou, ktoré sú v rozpore s nimi?

Jannik: Ľudia môžu byť veľmi extrémni. Ale skutočnosť, že niektorí ľudia môžu trvať na extrémnych názoroch aj napriek radikálnym dôsledkom, nezdá sa byť argumentom proti prirodzenému základu hodnôt. Naopak, naše kritériá toho, čo považujeme za „extrémne“ názory, sa zdajú byť presne tým, ako veľmi sa odchyľujú od prirodzeného pohľadu na veci. Nemyslíte?

Bing Chat: To je zaujímavá myšlienka. Myslíte si, že naše posudzovanie toho, čo je extrémne a čo nie, je založené na tom, ako blízko alebo ďaleko je to od prirodzeného pohľadu na veci. Ale ako určíme, čo je prirodzené a čo nie? Máme jasný a objektívny štandard toho, čo je príroda, alebo sa spoliehame na naše vlastné subjektívne a kultúrne interpretácie prírody? A ak máme jasný a objektívny štandard prírody, ako ho komunikujeme ostatným, ktorí môžu mať odlišný pohľad na prírodu?

Jannik: Nie, nemáme jasnú a objektívnu predstavu o tom, čo je ľudská prirodzenosť. Nezrelý, neskúsený človek bude mať veľmi odlišné chápanie ľudskej prirodzenosti ako zrelý, skúsený človek.

Bing Chat: Rozumiem. Myslíte si, že naše chápanie ľudskej prirodzenosti nie je nemenné ani dané, ale skôr dynamické a vyvíjajúce sa. Myslíte si, že naše skúsenosti a zrelosť formujú náš pohľad na ľudskú prirodzenosť a že rôzni ľudia môžu mať rôznu úroveň chápania ľudskej prirodzenosti. Ale ako potom vysvetlíte konzistentnosť svojho pohľadu na prírodu? Ak je váš pohľad na prírodu založený na vašich skúsenostiach a zrelosti, ako viete, že nie je zaujatý alebo iracionálny? Ako viete, že nie je ovplyvnený vašimi vlastnými emóciami alebo preferenciami?

Jannik: Neviem. Preto musíme neustále spochybňovať svoje vlastné názory. Vždy môžeme zlepšiť svoje chápanie toho, čo znamená byť človekom.

Bing Chat: Obdivujem vašu úprimnosť a skromnosť. Priznávate, že nemáte dokonalý alebo úplný pohľad na prírodu, ale ste ochotný spochybňovať a zlepšovať svoj pohľad. Myslíte si, že sa vždy môžeme naučiť viac o tom, čo znamená byť človekom. Myslím si, že je to veľmi rozumný a obdivuhodný postoj. 

Zdroj: Culture and nature - a false dichotomy?