Ako môže panenteizmus byť pre stoikov lepším vysvetlením Boha ako panteizmus
Stoici stotožňovali Boha s logosom, racionálnym princípom, ktorý preniká a usporadúva vesmír. Boha teda opisovali ako tvorivého, prozreteľného a inteligentného, čo naznačuje hĺbku presahujúcu čisto materiálnu identitu.
Marcus Aurelius, Meditácie 5.32
„Existuje jeden vesmír zložený zo všetkých vecí, jeden boh prenikajúci všetkými vecami, jedna substancia, jeden princíp, jeden dôvod spoločný pre všetky inteligentné bytosti...“
Marcus poukazuje na to, že Boh preniká všetkými vecami, nie je všetkými vecami. Toto je panenteistický jazyk. Boh má imanenciu aj transcendenciu.
Stoická fyzika považuje logos za aktívny, racionálny oheň, ktorý formuje pasívnu hmotu. Nie je redukovateľný na hmotu, je to oživujúca príčina.
Kleanthes (ako cituje Diogenes Laertius)
„Zeus, všetky veci sú plné teba... riadiš všetky veci svojou mysľou.“
To naznačuje božskú myseľ (nous), ktorá vládne kozmu, ale nie je ním vyčerpaná. Boh je v kozme, ale je aj väčší ako on.
Stoici verili v prozreteľnosť (pronoia), že vesmír sa vyvíja podľa dobrotivého, racionálneho cieľa. To môže naznačovať osobný a úmyselný aspekt božstva.
Epiktétos, Rozhovory 1.6.1
„Boh stvoril človeka, aby bol divákom Jeho diel, a nielen divákom, ale aj vykladačom.“
Boh nie je len svetom, ale zdrojom zmyslu a morálneho vedenia. Panenteizmus umožňuje vzťah, s ktorým sa panteizmus borí.
Stoická etika je o zosúladení sa s logosom, nie o zredukovaní na číru hmotu. Cieľom je racionálna účasť, nie pasívna identita.
Panteizmus riskuje zrútenie cnosti do materiálneho determinizmu.
Panenteizmus zachováva morálnu činnosť. Sme fragmentmi božského rozumu, schopnými dialogos, súhlasu a zosúladenia s našim daimon.
Marcus Aurelius, Meditácie 9.27
„Ak bohovia premýšľali o mne... premýšľali o mojom dobre.“
Je to osobné, vzťahové a transcendentné. Panenteizmus to jednoducho lepšie vystihuje ako panteizmus.
Nasledujúci citát Chrysippa možno lepšie pochopiť ako panenteistický než panteistický.
„Boh je sám vesmír a univerzálne vylievanie jeho duše.“
Táto veta naznačuje, že Boh nie je vyčerpaný materiálnym kozmom.
Duša vesmíru – logos alebo pneuma – prúdi vesmírom a oživuje ho.
Vylievanie predpokladá zdroj, niečo väčšie než samotný prúd.
Jess Whitson
