Aretê, charakter a dobro
Nigel Glassborow, 2019
Keď ide o štúdium stoicizmu, diskusie sa často pohybujú medzi používaním modernej angličtiny, latinčiny a starovekej gréčtiny, pričom sa môže prehliadnuť pôvodný zámer aténskych stoikov.
Kľúčom k stoicizmu je grécke slovo aretê [ἀρετή], ktoré v stoicizme označuje „vynikajúci charakter a dobro“ (neskôr sa zosúladilo s latinským slovom „ctnosť“).
Slovo „charakter“ je samozrejme odvodené od gréckeho slova, ktoré má rovnaký význam ako náš moderný ekvivalent. „Charaktíras“ (χαρακτήρας) označuje povahu niečoho.
Keď ide o to, čo my moderní ľudia považujeme za „dobro“, starovekí Gréci to v skutočnosti označovali ako „dobré“ v rámci zloženia niečoho, pričom to vnímali ako odkaz na fyzické vlastnosti, ktoré bolo možné spoznať pozorovaním. Treba mať na pamäti, že stoicizmus je založený na prísnom materialistickom pohľade (hoci ide o špecifický stoický pohľad na materializmus)1.
Kľúčom k mnohým stoickým učeniam je teda to, že budúci stoik sa rozhodol, že chce fyzicky prejaviť „dokonalosť a dobrotu charakteru“, a to tak, že napodobňuje to, čo sa považuje za „bežné vnímanie“ toho, ako by mal byť človek s dobrým charakterom rozpoznaný na základe svojich vonkajších fyzických činov.
Existuje stoický výraz, populárny medzi modernými rádoby stoikmi, že „aretê je nevyhnutná a postačujúca pre eudaimóniu“.
V dnešnej reči by sme povedali, že človek s vynikajúcim charakterom bude žiť takým spôsobom, že bude oprávnene spokojný s tým, ako jeho život ovplyvňuje všetko okolo neho a ako všetko okolo neho ovplyvňuje jeho život. Takáto spokojnosť prináša pocit, že všetko na svete je v poriadku – čo je skutočným významom slova „eudaimonia“ pre stoikov.
Grécke slovo „eudaimonia“ sa doslovne prekladá ako „dobrá nálada“, čo podľa Zenóna znamená pocit, že človek žije „v plynulom toku života“. Ak sa preloží ako „šťastie“, ako to dnes mnohí prekladajú, môže dôjsť k nedorozumeniam a cieľ byť človekom s vynikajúcim a dobrým charakterom sa môže stratiť z dohľadu.
Ale vráťme sa k „aretê“ ako „vynikajúci a dobrý charakter“. Keď Aténčania pozerali na nôž, videli „dobro“ ako charakteristiku tohto noža, ktorá zahŕňa také veci, ako je jeho dizajn vhodný na konkrétny účel, pohodlie, s akým sa drží v ruke, ako pomáha zručnosti používateľa, dobrý stav, ako aj to, že je dobre naostrený a má príjemný vzhľad atď. Ako vysvetľuje A. A. Long vo svojej knihe „Stoic Studies“, „dobro“ v predmete vnímame ako súbor pozorovateľných harmonických vlastností, ktoré sa považujú za „vynikajúce“ (aretê), ak sú všetky príslušné vlastnosti prítomné a existujú v harmónii – grécky výraz je „všetky čísla sú prítomné“.
Stoik sa teda cvičí v rozvíjaní „dobrých charakterových vlastností“, aby mohol byť „vynikajúci“ (zručný) v živote, ktorý žije na tejto zemi – rovnako ako nôž je vynikajúci, keď slúži svojmu účelu na mnohých úrovniach. Nôž však nie je „vynikajúci“ sám osebe. Je „vynikajúci“ len vtedy, keď slúži svojmu účelu.
A tu nám Marcus Aurelius hovorí:
VIII.59. „Ľudia boli stvorení pre seba navzájom.
V.1. „Pozrite sa na každú malú rastlinu. Na každého malého vtáka, mravca, pavúka, včelu, ako vykonávajú svoju prácu a každý z nich prispieva k budovaniu usporiadaného vesmíru.“
III.13. „Nikdy nebudeš dobre plniť žiadnu ľudskú povinnosť, ak ju nespojíš s božskou.“
Úsilie stoika o manifestáciu a kultivovanie „dobrých charakterových vlastností“ sa teda nedeje pre naše vlastné uspokojenie alebo pre dosiahnutie „eudaimónie“. Sebazdokonaľovanie je vždy zamerané na službu našej spoločnosti, nášmu svetu a Bohu. Pocit „eudaimonia“ je len vedľajším produktom. „Eudaimonia“ nikdy nie je konečným cieľom stoikov. Cieľom je žiť ako človek s dobrým charakterom, pričom sa snažíme, aby naša vôľa bola zjednotená s vôľou Boha. A ak človek neverí v tento cieľ, ale je viac zaujatý svojimi sebeckými túžbami, potom sa ako stoik nebude rozvíjať.
________________________________
1 Hoci sa pojem "materializmus" pre stoicizmus používa, niektorí súčasní učenci preferujú termín korporealizmus (telesnosť), aby sa vyhli nedorozumeniam s moderným chápaním materializmu. V modernej filozofii sa materializmus často spája s názorom, že všetko je len hmota a energia, a vylučuje akúkoľvek formu vedomia alebo účelu.
Stoický korporealizmus bol však iný. Ich telesnosť nebola chaotická, ale účelová (teleologická). Aktívny princíp (logos/boh) dával vesmíru rozum a poriadok. Ich "telesá" zahŕňali aj veci, ktoré by sme dnes nepovažovali za fyzické, napríklad dušu, emócie alebo cnosti. Preto pojem korporealizmus presnejšie vystihuje ich presvedčenie, že len telesá skutočne existujú, pričom však mali špecifické a prepracované chápanie toho, čo to "telo/teleso" vlastne je.
