Musonius Rufus – „rímsky Sokrates“
Pri predstave stoika sa vám zrejme v mysli vynorí obraz cisára-filozofa na tróne (Marcus Aurelius), alebo nesmierne bohatého dramatika a politika obklopeného luxusom (Seneca). K jedným z najvplyvnejším učiteľov rímskeho stoicizmu však patril muž, ktorého dva krát vyhnali z Ríma, musel znášať tvrdé podmienky vyhnanstva a ktorého jeho súčasníci pre jeho nekompromisný životný štýl nazývali „Rímskym Sokratom“. Je najvyšší čas zliezť z vyšliapaných chodníkov a spoznať Musonia Rufa.
V tieni svojich žiakov a kolegov
Musonius Rufus pochádzal z etruského mesta Volsinii v dnešnom Taliansku a žil približne v rokoch cca 25 – 100 n. l. Pochádzal z bohatej jazdeckej rodiny (ordo equester), teda z vrstvy stojacej tesne pod senátorskou aristokraciou. Mal kvalitné vzdelanie a už v mladosti sa priklonil k stoickej filozofii.
O jeho učiteľoch nevieme takmer nič. Predpokladá sa, že študoval v Ríme, kde sa postupne stal známym filozofom a učiteľom. Bol učiteľom Plínia Mladšieho či Dióna z Prúsy, ale najviac sa preslávil jeho žiak Epiktétos.
Musonius Rufus zostáva v tieni svojho slávneho žiaka Epiktéta a dvoch spomínaných rímskych velikánov. Prečo je to tak?
Čiastočne za to môže fakt, že Rufus – verný sokratovskej tradícii – sám nenapísal žiadnu knihu. Všetko, čo z jeho učenia máme, sú len fragmentárne zápisky jeho prednášok, ktoré zaznamenal jeho žiak Lucius. Keď dnes ľudia hľadajú stoickú múdrosť, radšej siahnu po ucelených Listoch Luciliovi od Senecu alebo po Epiktétovej Príručke.
Bolo by však chybou obísť Epiktétovho učiteľa. Musonius totiž búra mýtus o „suchopárnom“, akademickom stoicizme. Ukazuje nám, že filozofia nie je len dogmatická sústava poučiek, ktorú sa naučíte v škole a potom na ňu hľadíte z bezpečnej výšky svojej knižnice. Musoniove úvahy sú hlboké, ale vždy mimoriadne praktické. Je v nich prísnosť a disciplína, ostrovtip v kombinácii so srdečnou slušnosťou a láskavosťou.
Nalieham len na to, aby si (ženy aj muži) z filozofie osvojili dobrotu v správaní a ušľachtilosť charakteru. V skutočnosti je filozofia výchovou k šľachetnosti charakteru a ničím iným.
Musonius Rufus, Prednáška IV
Život ako filozofické bojisko
Byť filozofom v 1. storočí n. l. v Ríme nebola žiadna bezpečná intelektuálna hra. Bola to éra tyranov. Pod krutou vládou cisárov ako Nero alebo Domicián sa pravda nenosila a slobodné myslenie sa trestalo smrťou alebo vyhnanstvom. Dnes býva Rufus zaraďovaný medzi najvýznamnejšie postavy tzv. stoickej opozície – skupiny intelektuálov, ktorí odmietli skloniť hlavu pred imperiálnou zlovôľou.
Za svoju integritu tvrdo zaplatil. Bol opakovane vyhnaný z Ríma. Najkrutejšie bolo jeho vyhostenie na pustý, skalnatý ostrov Gyaros, kde nebol dostatok vody ani vegetácie. No práve tu sa ukázala sila jeho filozofie. Rufus na Gyare neupadol do zúfalstva; podľa antických správ sa na Gyare aktívne podieľal na zabezpečení vody a obživy.
To je zásadný rozdiel oproti iným mysliteľom. Rufus nekázal o neoblomnosti z mramorového paláca. Pre neho nebolo zdolanie filozofického vrcholu záležitosťou prečítania si pár kníh. Vedel, že poznať teóriu neznamená, že ju človek dokáže prakticky použiť v momente, keď mu ide o život. Svoju filozofiu odžil v prachu, exile a potu tváre.
...vyskytli sa prípady, keď bolo vyhnanstvo absolútnym požehnaním, ako to bolo pre Diogena, ktorý sa vďaka vyhnanstvu zmenil z obyčajného občana na filozofa a namiesto nečinného vysedávania v Sinope začal byť aktívny v Grécku a v snahe o cnosť prekonal filozofov.
Musonius Rufus, Prednáška IX
Prečo práve „Rímsky Sokrates“?
Súčasníci nedali Rufusovi túto prezývku náhodou. Paralely so Sokratom sú očividné. Obaja verili, že filozofia nepatrí do uzavretých prednáškových sál, ale na ulicu, medzi ľudí. Obaja sa radšej pýtali a viedli dialóg, než by rozdávali definitívne odpovede na zlatom podnose. Vedeli, že za každou pevnou odpoveďou musia byť litre potu a krvi – metaforicky aj doslova.
Musonius, podobne ako Sokrates kládol dôraz na morálnu výchovu skôr než na vlastný finančný prospech. Učil, že filozofia je ako lekárstvo: ak neodstraňuje utrpenie a choroby duše, je úplne zbytočná.
Keď opäť niekto povedal, že manželstvo a život s manželkou sa mu zdá byť prekážkou pri vykonávaní filozofie, Musonius povedal, že to nebola prekážka ani pre Pytagora, ani pre Sokrata, ani pre Kratesa, z ktorých každý žil s manželkou, a nemožno spomenúť lepších filozofov, ako sú oni.
Musonius Rufus, Prednáška XIV
S otvorenou mysľou
Keď hľadíme na krajinu antického myslenia, je dobré mať otvorenú myseľ. Stoicizmus je nádherný a pevný vrchol, no ak z neho občas nezlezieme alebo sa nepozrieme na jeho iné, menej známe svahy, hrozí nám duchovná skostnatenosť. Musonius Rufus nám pripomína intelektuálnu pokoru. Hovorí nám, že nikto z nás „nezjedol všetku múdrosť sveta“ a že skutočné poznanie sa rodí v praxi, často v tých najťažších podmienkach.
Netreba mať klapky na očiach a vidieť len tri najslávnejšie mená rímskeho stoicizmu. Rufus nebol len predskokanom Epiktéta. Bol to samostatný, originálny mysliteľ, ktorého radikálny pohľad na svet je stále inšpiratívny.
Ak niekto vykoná nejaké dobro, hoci s námahou, námaha pominie, ale dobro zostane; ak niekto vykoná niečo nehanebné s potešením, potešenie pominie, ale hanba zostane.
Musonius Rufus, Zlomok LII
MP
