Sófrosyné - po stopách múdrosti

Nigel Glassborow

Ak človek verí v stoickú metafyziku a jej logiku, mnoho otázok uvidí z inej perspektívy, ako je tá, ktorá dnes prevláda.

Príliš často sa myšlienky sústreďujú okolo nejakého jednoduchého sloganu, ktorý má vyjadrovať určitý spôsob nazerania na život, ktorý by mal byť údajne prospešný „jednotlivcovi“, ak by sa takéto myšlienky zrealizovali. Takéto myslenie však má tendenciu viesť ľudí do „táborov“, ktoré začínajú požadovať, aby sa celá spoločnosť prispôsobila ich menšinovému názoru – názoru, ktorý často nie je založený na racionálnom pohľade na podstatu života ako celku a ktorý často vedie k pohľadu „my a oni“, ktorý je v rozpore s „inkluzívnosťou“, ktorú majú takéto myšlienky v celej spoločnosti podporovať.

My, stoici, samozrejme nemyslíme, že upadneme do takéhoto spôsobu myslenia, napriek tomu, že sme zjednotení v prijatí jednoduchého sloganu „Ži v súlade s prírodou“, kde prírodu vnímame ako prejav Božej vôle.

To, čo nám, dúfajme, bráni veriť, že všetci ostatní sa musia obrátiť na náš spôsob myslenia, je naša viera, že každý človek musí veci premyslieť racionálne podľa svojej povahy a nesmie slepo nasledovať. Ak niekto nie je schopný prijať stoický pohľad na Boha, ktorý sa odhaľuje prostredníctvom stoickej metafyziky, a namiesto toho má iné presvedčenia, nie je to záležitosťou žiadneho jednotlivého stoika. Jedinou starosťou stoika je, aby sám žil v súlade so svojimi presvedčeniami.

Stoicizmus nie je systém viery, ktorý sa posilňuje snahou obrátiť ostatných na stoicizmus. Heslom je „kvalita namiesto kvantity“. Ako povedal Mahátma Gándhí:

„Už dávno som dospel k záveru, že všetky náboženstvá sú pravdivé a že všetky obsahujú nejakú chybu, a hoci sa držím svojho vlastného náboženstva, mal by som si ostatné náboženstvá vážiť rovnako ako hinduizmus. Ak sme hinduisti, tak by sme sa mali modliť, lenže nie za to, aby sa kresťania stali hinduistami, ale v hĺbke duše by sme mali túžiť po tom, aby sa hinduisti stali lepšími hinduistami, moslimovia lepšími moslimami a kresťania lepšími kresťanmi.

Cieľom stoika je stať sa lepším stoikom. Nie je to obrátenie druhých na stoicizmus.

OK, píšeme o našej viere a „zverejňujeme ju“, aby ju mohli zvážiť ostatní. Píšeme predovšetkým pre seba, aby sme si ujasnili náš vlastný pohľad na stoicizmus a tým aj to, ako sa rozhodujeme žiť svoje životy. Zároveň sa snažíme udržať stoicizmus nažive v tom zmysle, že ho nevnímame tak, ako ho vnímajú niektorí profesori – ako „zaujímavú“ starovekú filozofiu, ktorá údajne zanikla s príchodom kresťanstva. Pre stoikov je stoicizmus stále veľmi živý a relevantný pre dnešný život.

Tým, že ponúkame svoje názory a čítame názory iných stoikov, zdieľame svoje myšlienky, aby sme sa príliš nevzdialili od cesty, ktorú nám vytyčil Zenón. Kontinuita a zmena sú podstatou existencie. To isté platí aj pre stoicizmus.

A ak tým vzbudíme záujem ostatných a pomôžeme im na ich ceste životom, tým lepšie. Dúfajme, že im to pomôže cítiť sa vo svojej viere lepšie. Ak sa však z akéhokoľvek dôvodu človek po prečítaní diel starovekých aj súčasných stoikov obráti k stoicizmu, je to jeho voľba. Stoik sa nesnaží nadmerne presviedčať ostatných.

Pri novom formulovaní stoicizmu sa snažíme zabezpečiť, aby naša viera zostala zachovaná a relevantná tým, že sledujeme, ako pokrok vo vedomostiach môže ovplyvniť niektoré z našich myšlienok. Snažíme sa podieľať na povinnosti, ktorú nám ukladá naša viera, ktorá nám hovorí, že je našou individuálnou zodpovednosťou snažiť sa čo najlepšie plniť svoje úlohy v divadle života a zároveň sa vždy snažiť „prekonať svoje osobné maximum“.

Stoik sa stáva lepším stoikom tým, že racionálne a kriticky premýšľa o svojich stoických presvedčeniach. V takomto štúdiu je však základom, ku ktorému sa všetky otázky vracajú, stoické presvedčenie o povahe božstva, stoická metafyzika a mnoho ďalších vzájomne prepojených princípov. Vo všetkých otázkach sme vedení k tomu, aby sme začínali od základov – vidieť všetko ako jednotu, prijať „to, čo je“ a primerane sa snažiť spôsobom, ktorý je v súlade s konaním človeka s dobrým charakterom. Keď teda príde na to, stoik sa stáva lepším stoikom tým, že skutočne žije v súlade so svojimi presvedčeniami.

Ako príklad toho, ako stoik môže vnímať veci v rozpore s bežným názorom, zo stoického hľadiska sú „ľudské práva“ nesprávnym spôsobom nazerania na veci. „Práva“ kladú zodpovednosť na druhých, aby „konali tak, aby rešpektovali práva druhých“, zatiaľ čo stoik je povzbudzovaný, aby akceptoval „to, čo je“, a aby si uvedomil, že ak druhí nepreukazujú „náležitú úctu“, je to niečo, čo je mimo sféry nášho vplyvu.

Stoik by sa teda za normálnych okolností nesnažil „chrániť svoje práva“.

Stoik má vplyv na svoje vlastné zodpovednosti voči ostatným, či už ide o jednotlivcov, spoločnosť, štát alebo dokonca zvieratá atď. Takéto zodpovednosti sa riadia individuálnou povahou stoika, jeho presvedčením a pohľadom na pomer zodpovedností, ktoré od neho vyžadujú jeho rôzne úlohy v živote – to znamená, ak má tieto úlohy plniť najlepšie, ako vie.

Stoik môže potom ďalej diskutovať o zodpovednostiach, ktoré môže rozumne považovať za aspekty rôznych úloh v živote – napríklad zodpovednosť štátu voči svojim občanom, zodpovednosť podniku voči svojim klientom atď. Ak je stoik v pozícii, v ktorej môže ovplyvniť takýto postoj a politiku v akejkoľvek organizácii spoločnosti, je to veľmi dobré. Potom sa môže stať, že orgány a organizácie v rámci spoločnosti môžu byť ovplyvnené tak, aby sa prestali zameriavať na to, aké „práva“ požadujú jednotlivci, a začali sa zameriavať na svoje vlastné zodpovednosti voči týmto jednotlivcom a spoločnosti ako celku a plniť ich – napríklad zodpovednosť platiť dane štátu v prospech spoločnosti ako celku bez toho, aby sa snažili byť „kreatívni“ v ich vyhýbaní sa týmto daniam – kde, dúfajme, štát bude plniť svoju zodpovednosť starať sa o blaho svojich občanov a riadiť spoločnosť tak, ako je to vhodné.

Pohľad na veci z hľadiska „zodpovednosti“ dáva oveľa väčší zmysel ako mnohé požiadavky na „práva“. Požiadavky na „práva“ totiž rozdeľujú ľudí a stavajú ich proti sebe – často sa stáva, že „práva“ jednej skupiny porušujú „práva“ inej skupiny. Zatiaľ čo „zodpovednosť“ je vecou spolupráce, keďže každý člen spoločnosti, bez ohľadu na svoju úlohu a postavenie v živote, môže byť vnímaný ako podiel na zodpovednosti spoločnosti na všetkých jej úrovniach. Potom je potrebné zvážiť, čo oni ako jednotlivci prinášajú do svojich úloh prostredníctvom toho, za čo sú zodpovední v dôsledku tejto úlohy, aký vplyv môžu mať a ako by sa mali podieľať na akýchkoľvek skupinových zodpovednostiach.

Je oveľa lepšie požiadať osobu alebo organizáciu, aby plnila svoje povinnosti, ako ju obviňovať z „pošliapania mojich práv“. V prvom prípade ju žiadate, aby sa správala ako osoba „dobrého charakteru“ alebo organizácia „s dobrou povesťou“, zatiaľ čo v druhom prípade ju označujete za „nepriateľa“ a tým ju dostávate do defenzívy.

Je oveľa lepšie opýtať sa, ako môžu pomôcť vyriešiť situáciu, ako ich obviňovať, že sú príčinou situácie. Ak sa niečo pokazilo, je lepšie prijať veci tak, ako sú, a hľadať spoluprácu pri riešení.

Všetko je to veľmi stoický postoj.

V dôsledku uplatňovania stoických metód týmto spôsobom sa mnohé problémy často javia v novom svetle, najmä ak sa pozeráme na realitu situácie a akceptujeme povahu „toho, čo je“, namiesto toho, aby sme sa snažili implementovať nejaký intelektualizovaný idealistický názor na to, „ako by veci mali byť“. Stoický spôsob spočíva v snahe dosiahnuť to, čo je „správne a primerané“, prostredníctvom akceptácie a primeraného úsilia.

Ak sa pozrieme na niektoré populárne otázky, rovnako ako sa stoik nebude domáhať „rovnosti“, pretože vie, že žiadna osoba nie je v každom ohľade rovná inej osobe. Všetci sme jednotlivci.

Koniec koncov, v určitých ohľadoch žiadny „muž“ nemôže byť rovný „žene“, pretože nemá od prírody maternicu. Ich odlišná fyziológia vyžaduje, aby sa s nimi zaobchádzalo odlišne – ak je takéto odlišné zaobchádzanie vhodné. Stoicizmus tiež pripúšťa, že „život nie je spravodlivý“. Osud nám všetkým neudeľuje rovnaký podiel „darov šťasteny“ – či už ide o postavenie, bohatstvo, zdravie alebo čokoľvek iné. Stoik sa snaží zaistiť, aby s ostatnými zaobchádzal spravodlivo a primerane, pretože to je v rámci jeho sféry vplyvu. Sme vďační za všetko, čo nám príde do cesty, či už je to hojnosť, dostatok alebo nedostatok. Neočakávame však rovnosť, ani po nej netúžime, pretože to nie je niečo, čo je úplne v našej sfére vplyvu.

Pokiaľ ide o welfare zvierat, stoik sa bude zameriavať na skutočnosť, že v prírode existuje potravinový reťazec a že sme od prírody všežravci. Jesť alebo nejesť mäso je vecou okolností. Nie je to morálna otázka. Ak by bola, Boh by všetky zvieratá stvoril ako vegetariánov.

Koniec koncov, ľudia žijúci v najsevernejších oblastiach by už dávno vyhynuli, keby nejedli mäso, pretože tamojšie podnebie umožňuje len veľmi obmedzený rast rastlín. Väčšina takmer vegetariánskych stravovacích návykov sa vyskytuje bližšie k rovníku, kde je potrebné menej energie na udržanie telesnej teploty a mäso je potrebné konzumovať len príležitostne, aby bola strava úplne prirodzená. Hovorím o „takmer vegetariánskej strave“, pretože tradičná strava vo svete je málokedy skutočne vegetariánska. Ak sa pozrieme na argumenty, ktoré predkladá väčšina vegetariánskych a vegánskych organizácií, často sú čiastočne založené na intelektuálnych nedorozumeniach alebo emocionálnych úvahách, ktoré sa týkajú dobrých životných podmienok zvierat, odlesňovania a podobných otázok.

Pokiaľ ide o welfare zvierat, určite je dôležité, aby sme zabezpečili, že akýkoľvek lov alebo chov zvierat prebieha s ohľadom na ich blaho. Lovná zver by mala byť usmrtená čo najrýchlejšie. O chované zvieratá by sa malo primerane starať, aby počas svojho života zbytočne netrpeli a ich smrť bola čo najmenej bolestivá. To však treba robiť s ohľadom na skutočnosť, že príroda nás vyvinula tak, aby sme jedli mäso aj rastlinnú stravu. Čisto vegánska strava nás zotročuje „veľkým biznisom“ v súvislosti s potrebou doplnkov stravy, umelých hnojív atď.

V týchto otázkach musíme byť racionálni. Argumenty o tom, koľko pôdy by sa ušetrilo, keby sme sa všetci stali vegánmi, sú falošné. Niektoré zvieratá sa živia pôdou, ktorá nie je vhodná na žiadnu inú formu poľnohospodárstva. Kvalita pôdy potrebnej na pestovanie mnohých potravín vyžaduje, aby sa pestovanie rastlín na ľudskú spotrebu a kŕmenie zvierat striedalo na tej istej pôde, pričom zvieracie výkaly poskytujú prirodzené hnojenie a zlepšovanie pôdy, ktoré je potrebné na pestovanie rastlín. Ak by sme postupovali inak a pestovali len rastliny, zhoršili by sme našu dlhodobú schopnosť uživiť obyvateľstvo a viedlo by to k vyhladeniu celých druhov hospodárskych zvierat, aby sa získala pôda potrebná na čisto vegánsku stravu.

Keď sa stoik zameriava na to, čo je racionálne, je náchylný považovať konzumáciu mäsa za rozptýlenie, keďže skutočným problémom v súvislosti s rozširovaním poľnohospodárstva je vyčerpávanie prírodného prostredia a počet ľudí na planéte – nie je racionálne hľadať ďalšie spôsoby, ako nakŕmiť stále rastúcu populáciu.

Kontrolovanie populácie je prirodzeným postojom každého stoika. Príroda sa snaží zo všetkých síl. Vytvára určité percento ľudí, ktorí nie sú schopní reprodukcie. Vytvára určité percento ľudí, ktorí nie sú priťahovaní opačným pohlavím, čím v teoretickej rovine znižuje počet párov, ktoré sú schopné reprodukcie. Zabezpečuje, že po určitej dobe naše telá chátrajú a umierame. Napriek tomu sa snažíme bojovať proti všetkým týmto kontrolným mechanizmom. Snažíme sa ísť proti prírode a hľadáme IVF a iné metódy*, aby sme poskytli deti tým, ktorí sa nenarodili, aby ich mali. Držíme sa života oveľa dlhšie, ako by mala byť naša prirodzená dĺžka života, a tak neumožňujeme ďalšej generácii, aby prišla na svet. Podobne ako Zenón, mali by sme byť pripravení opustiť život, keď nás príroda zavolá.

Vo všetkých týchto aspektoch stoicizmus hovorí, že všetko je voľbou jednotlivca. Avšak zároveň nám hovorí, že ako jednotlivci máme brať ohľad na celú spoločnosť a nesústrediť sa len na svoje vlastné sebecké túžby.

Toto sú len niektoré z faktorov, ktoré stoik zohľadňuje. Rozhodnutia, ku ktorým každý stoik dospeje, budú v súlade s jeho celkovými individuálnymi presvedčeniami a dobre premyslenými voľbami. Ak človek môže žiť bez toho, aby ubližoval druhým, o to lepšie. Musí však mať jasno v tom, čo sa rozumie pod pojmom „ubližovať“.

Ak rozhodnutie nejesť mäso znamená vyhynutie hospodárskych zvierat, ktoré boli chované na farmách, problém sa stáva nejasným. Ak sa vynakladá všetko úsilie na to, aby sa na svet prišlo čo najviac detí, a zároveň sa vynakladá všetko úsilie na to, aby ľudia žili čo najdlhšie, pracujeme proti prírode a nie s ňou. „Láskavosť“ bez premýšľania môže spôsobiť dilemu.

Stoicizmus teda nie je pre každého, pretože logika, ku ktorej vedú jeho učenia, nie je podľa vkusu všetkých – aj keď je táto logika správna a niekedy je potrebné ju hlásať z výšky.

Tvrdenie, že stoické myslenie sa opiera o stoickú vieru v Boha a stoickú metafyziku, neznamená, že nestoici nemôžu na základe svojich presvedčení dospieť k rovnakým záverom. Znamená to, že pre stoika je akýkoľvek záver, ku ktorému môže dospieť, s najväčšou pravdepodobnosťou správny, ak nie je v rozpore s celkovým stoickým pohľadom na život. Vďaka nášmu poznaniu večne prítomného Boha, ktorý preniká celý vesmír, a skutočnosti, že sme jedno s naším Bohom, sme schopní lepšie dodržiavať naše zásady a nasledovať racionálny spôsob života, ktorý bude prínosom pre spoločnosť – aj keď sa to iným môže javiť ako naša individuálna strata.

___________________________

* IVF (in vitro fertilizácia) je základná metóda asistovanej reprodukcie, pri ktorej sa spermie a vajíčka oplodňujú mimo tela ženy v laboratóriu, na rozdiel od oplodnenia v tele.