Sófrosyné - po stopách múdrosti

Komentár k citátu Pierra Hadota o stoickej Prosochē
 

Pozornosť (prosochē) je základným stoickým duchovným postojom. Je to neustála bdelosť a duchaprítomnosť....Vďaka tomuto postoju si filozof v každom okamihu plne uvedomuje, čo robí, a chce svoje činy naplno uskutočňovať....Kto praktizuje toto cvičenie vidí vesmír novými očami, akoby ho videl prvýkrát. V pôžitku z čistej prítomnosti objavuje tajomstvo a nádheru existencie.

Pierre Hadot, Philosophy as a way of life

Pierre Hadot bol jeden z najvýznamnejších súčasných bádateľov antickej filozofie. V citáte vyššie opisuje pojem/praktiku prosochē (pozornosť) ako jadro stoickej duchovnej praxe. Nejde pritom podľa neho o obyčajnú pozornosť, ale o hlboko transformujúci postoj k životu.

Čo je Prosochē?

Prosochē nie je len pasívne pozorovanie okolitého sveta, ale aktívna, uvedomelá prítomnosť v každom okamihu. Je to stav ducha, v ktorom sme plne "tu a teraz" – nie iba telesne, ale celou svojou bytosťou. Stoici tým mysleli schopnosť byť neustále bdelo prítomný voči svojim myšlienkam, emóciám, činom a ich dôsledkom.

Naplno uskutočňovať svoj život
znamená konať s plnou uvedomelosťou, zámerom a integritou. Ide o tri kľúčové aspekty:

Plná prítomnosť: Keď niečo robíte, venujte tomu celú svoju pozornosť. Ak píšete list, píšte ho celým svojim úsilím. Ak počúvate priateľa, počúvajte ho celou dušou, nie len polovične, zatiaľ čo časť vašej mysle je niekde inde.

Súlad s hodnotami: Každý čin by mal vychádzať z vašich najhlbších presvedčení a hodnôt, nie z automatických návykov či vonkajších tlakov. Pýtajte sa seba: "Je toto konanie v súlade s tým, kým chcem byť?"

Akceptácia zodpovednosti: Uvedomenie si, že ste plne zodpovední za svoje konanie a jeho dôsledky. Nejde o perfekcionizmus, ale o úprimnú snahu dať do každého činu to najlepšie zo seba.

Vidieť vesmír "novými očami"

Keď Hadot hovorí o videní vesmíru novými očami, myslí na radikálnu zmenu perspektívy, ktorá prichádza s pravidelnou praxou prosochē:

Oslobodenie od automatizmu: Väčšinu času žijeme v akomsi "autopilot" režime – konáme mechanicky, bez skutočnej pozornosti. Prosochē nás oslobodzuje od tohto automatizmu a umožňuje nám vidieť každodenné veci s čerstvým pohľadom.

Zázrak obyčajného: Začneme vnímať neobyčajnosť v obyčajných veciach – krásu v pohybe oblakov, múdrosť v chápajúcom pohľade druhého človeka, zázrak v tom, že vôbec existujeme.

Prepojenie s celkom: Uvedomíme si svoju súčasť väčšieho celku, svoju prepojenosť so svetom okolo nás (i v nás, v našom organizme). To, čo nám predtým pripadalo oddelené a fragmentované, začneme vnímať ako súčasti jedného organického celku.

Prítomnosť ako dar: Namiesto stálej túžby byť niekde inde či mať niečo iné začneme chápať prítomný okamih ako dar. Každá chvíľa sa stáva príležitosťou na plný, autentický život.

Je prosochē to isté čo mindfulness?

Odpoveď znie:  nie, nie sú to úplne rovnaké koncepty, ale majú veľa spoločného a dalo by sa povedať, že sú to bratranci.

Prosochē je viac ako len všímavosť. Je to duchovné cvičenie, ktoré má za cieľ prepojiť sa so stoickými princípmi. Sústredí sa na naše úmysly, myšlienky a činy. Zameriava sa na rozlišovanie medzi tým, čo je v našej moci (v našej vôli), a tým, čo nie je. V praxi to znamená, že sa snažíme konať cnostne, podľa rozumu, a nie pod vplyvom vášní (patologických emócii). Zmyslom prosochē je viesť dobrý, morálne správny život v súlade s prírodou a (stoickou) logikou.

Mindfulness alebo všímavosť má svoje korene v budhizme a je to skôr technika alebo stav mysle. Ide o nehodnotiace vnímanie prítomného okamihu. Ak robíte mindfulness, sústredíte sa na svoj dych, pocity, zvuky a myšlienky, ale bez toho, aby ste ich posudzovali ako dobré alebo zlé. Je to technika, ktorá vám pomôže lepšie pochopiť samých seba a znižuje stres a úzkosť. Jej hlavným cieľom je zbaviť sa automatického "pilota" a prežívať každý moment vedome.

Aký je hlavný rozdiel medzi prosoche a mindfulness?

Hlavný rozdiel je v zámere. Mindfulness je o ne-hodnotení a prijatí, zatiaľ čo prosochē je o hodnotení a rozlišovaní.

• Prosochē: Ak pri vás prejde nahnevaný človek, budete sa vďaka prosochē snažiť spomenúť si, že jeho hnev nie je niečo, čo môžete ovládať. Vaše myšlienky a činy sú to, čo môžete ovládať, a teda sa rozhodnete zostať pokojní.
• Mindfulness: V takej istej situácii by ste si len všímali pocity, ktoré vo vás hnev daného človeka vyvoláva (napríklad zrýchlený tep, napätie) bez toho, aby ste ich posudzovali. Cieľom je si ich len uvedomiť.

Jedno je cesta k múdrym rozhodnutiam (prosochē), druhé je cesta k vnútornému pokoju (mindfulness). Môžu sa však vzájomne dopĺňať: mindfulness môže pomôcť zbystriť pozornosť, čo je kľúčový krok k praktizovaniu prosochē.

Záver

Prosochē nie je len filozofickou koncepciou, ale praktickou cestou k autentickejšiemu a naplnenejšiemu životu. Je to cvičenie byť skutočne nažive – nie len biologicky, ale v plnej miere svojej ľudskosti. Hadotove slová nám pripomínajú, že filozofia nie je len teóriou, ale spôsobom života, ktorý môže radikálne premeniť našu každodennú skúsenosť sveta.

MP