Preformulovanie stoicizmu – nie jeho vynájdenie
Nigel Glassborow
Moje spisy sa často stretávajú s námietkami kvôli spôsobu, akým vyjadrujem veci. Hoci Seneca hovorí, že každý stoik musí do svojho chápania stoicizmu vniesť kúsok seba samého, ja hovorím a píšem s istotou, s ktorou sa ostatní niekedy necítia komfortne.
Vďaka svojim skúsenostiam s niečím podobným Sokratovmu daimonionu mám istotu o imanentnosti Boha, ako ju chápe stoicizmus.
V dôsledku toho som tiež presvedčený o správnosti stoickej metafyziky, pretože prostredníctvom skúmania toho, čo nám hovoria svetové náboženstvá a moderné vedy, som dospel k pochopeniu „troch základných dimenzií“ priestoru, pohybu a vedomia, ktoré sú aspektmi procesov stojacich za prejavom vesmíru – a to ma priviedlo ku knihe o stoicizme, kde som zistil, že Zenón bol predo mnou. Zistil som, že som znovuobjavil stoickú metafyziku vrátane jej viery, že primárny rozmer vedomia (aktívny princíp) je rovnocenný s uvedomením si, že Boh preniká celý kozmos, hoci som stoickú metafyziku preformuloval na základe poznatkov, ktoré sme získali až do dnešnej doby.
Táto istota ma vedie k súhlasu s klasickým stoickým postojom, že stoicizmus nám ponúka kompletného sprievodcu životom, ale len ak prijímame jeho vieru a metafyziku, pretože to je základ stoickej mantry – „žiť v súlade s prírodou“, kde podľa stoicizmu príroda je jednota, ktorá je živým kozmom, telom Boha, z ktorého sme my a všetko okolo nás.
Nie je náhoda, že moderné použitie slova Príroda s veľkým „P“ v stoicizme je prekladom gréckeho slova „Phusis“, ktoré je koreňom nášho moderného slova „fyzika“. Pre stoikov je „Phusis“ Príroda vnímaná ako živý, vyvíjajúci sa stav, ktorý sa navždy prejavuje tu a teraz prostredníctvom Boha, a len prostredníctvom pozorovania toho, čo Boh manifestuje, sa môžeme naučiť žiť.
Ako taká je príroda, Phusis alebo fyzika života tým, čo stojí za logikou vedúcou k stoickej etike – kde „etika“ súvisí s „ethosom“ stoika. To znamená „povaha, dispozícia a zvyky“ jednotlivca, ktorý rozumie svojmu miestu v systéme vecí. Stoická etika je o tom, ako bude stoik žiť, pričom sa opiera o stoickú vieru, metafyziku a povahu Existencie, ktorú nachádzame všade okolo nás.
V dôsledku všetkého uvedeného sa staviam proti modernému trendu, ktorý sa snaží vybrať časti stoického výcviku a nazývať to stoicizmom. Držím sa klasického stoického postoja, ktorý hovorí, že stoicizmus je ucelený celok, v ktorom je jedno jeho chápanie prírody („Phusis“), jeho logika a étos. Ako nám hovorí profesor Gilbert Murray, spolu so Zenonom musíme vedieť, v čo veriť, aby sme vedeli, ako žiť. Murray nám tiež hovorí, že:
Stoicizmus končí tým, že prijíma tento obrovský predpoklad, že vo svete existuje dobrotivý zámer a že sila, ktorá poháňa prírodu, je podobná nám samotným. Ak raz prijmeme tento postulát, detaily systému sa ľahko zapadnú na svoje miesto.“
[Gilbert Murray, klasický učenec a profesor gréčtiny na Oxfordskej univerzite.]
A ako hovorí profesor A. A. Long: „Ak sú, ako tvrdím, determinizmus a prozreteľnosť kľúčovými črtami tohto pohľadu, akýkoľvek pokus o vysvetlenie stoickej etiky, ktorý tieto črty ignoruje, bude neúspešný.“
[Strana 201, kapitola 8 „Stoic Eudaimonism“ (Stoický eudaimonizmus) z knihy „Stoic Studies“ (Stoické štúdie) od A. A. Longa, 1996, Cambridge University Press]
Spolu so starými stoikmi aj renomovaní odborníci na štúdium stoicizmu potvrdzujú klasický stoický názor, že étos stoika má byť pevne zakorenený v stoickej viere v bezprostredného a prozreteľného Boha, ktorý sa prejavuje vo svete okolo nás, v každom okamihu.
A Epiktétos nemohol byť jasnejší – étos stoika spočíva v zosúladení svojej vôle s vôľou Boha. Držím sa teda klasického stoického princípu, že stoicizmus ako celok nemôže obstáť, ak nie sú na svojom mieste všetky tri jeho piliere (fyzika, logika a etika). Ak jeden z nich chýba, celá stavba sa zrúti.
V očiach niektorých ľudí ma to možno robí „fundamentalistom“, ale to isté platí aj o Senecovi, Epiktétovi a Marcusovi Aureliusovi, ktorí všetci nasledovali základné princípy stoicizmu.
Vo svojom výklade stoicizmu sa teda snažím zostať verný základným princípom klasického stoicizmu, ako ho pôvodne predstavil Zenón. Snažím sa tiež zohľadňovať pokrok vo vedomostiach od Zenónových čias, pričom v modernom myslení často nachádzam veľa vecí, ktoré podporujú a potvrdzujú stoický postoj k mnohým otázkam.
Pri novom pohľade na stoické princípy, začínajúc základmi a pridávajúc nové poznatky a spôsoby opisovania a vyjadrovania vecí dnes, považujem za rozumné pokúsiť sa ponúknuť novú diskusiu o tom, ako môžeme opísať a vysvetliť mnohé stoické myšlienky spôsobom, ktorý bude zrozumiteľnejší pre dnešnú populáciu.
To môže uraziť mnohých, ktorí chcú dodržiavať určité spôsoby vyjadrovania, ktoré sa stali dnešnou „ortodoxiou“. V svojej dobe však Zenón ponúkol učenie, ktoré malo byť vhodné pre bežného človeka. Keď sa Zenón a jeho nasledovníci pokúsili vysvetliť svoje myšlienky intelektuálnejším školám v Aténach, veci sa skomplikovali a stali sa technickejšie, a tak sme skončili s rôznymi technickými termínmi a logickými argumentmi, ktoré stoicizmus v niektorých ohľadoch prezentujú ako protichodný, dogmatický a vyhradený pre elitu.
Moja snaha je hovoriť o stoicizme ako celku, vrátane jeho metafyziky a dôrazu na pochopenie podstaty života, bez použitia odborných termínov. Chcem vziať základné princípy klasického stoicizmu a múdrosť a vyjadriť ich novým spôsobom, aby sme ako stoici pochopili, ako by sme sa mali naučiť žiť „dobrý“ život, v ktorom „žijeme v súlade s prírodou“ vo všetkých jej podobách.
A práve tento akt zvykania si je tým, čo sa rozumie pod pojmom „etika“ – stoická etika je často považovaná za hlavný záujem mnohých budúcich stoikov. Avšak v súlade so Zenónom a klasickým stoicizmom je stoickým princípom, že náš étos, náš zaužívaný spôsob konania, závisí od nášho chápania fyziky života – ako povahy života, ktorý žijeme tu na Zemi, tak aj povahy nášho vzťahu k vesmíru ako celku, vesmíru, ktorý je telom Boha. To všetko je súčasťou stoického zdôvodnenia, ktoré pevne spája stoickú etiku so stoickou fyzikou.
Základom stoicizmu je, že stoické trénovanie mysle, ktoré sa často považuje za všetko, čo „etika“ zahŕňa, nie je samo osebe stoickou „etikou“. Aby sme mohli pochopiť stoicizmus tak, ako ho chápali pred dvoma tisícročiami, musíme pochopiť fyziku života tak, ako ju vníma stoicizmus. Stoická etika sa dá pochopiť len prostredníctvom pochopenia stoickej fyziky a metafyziky.
Rovnako ako kognitívna behaviorálna terapia je založená na podobnom tréningu mysle, aký ponúkajú stoické učenia, je potrebné oceniť, ak stoický tréning mysle pomáha jednotlivcovi lepšie zvládnuť život. Aby však človek bol stoikom klasického typu, stoikom, ktorý kráča po boku Zenona, Senecu, Epiktéta, Marca Aurelia a všetkých ostatných stoikov staroveku, musí sa ponoriť do celého stoicizmu – do fyziky, logiky a étosu. Vyžaduje si to vieru v stoické chápanie povahy vesmíru a Boha, ktorý sa prejavuje ako Božie telo.