Rozdiel medzi kosmopolitizmom stoikov a kynikov
Rozdiel medzi kozmopolitizmom stoikov a kynikov spočíva najmä v ich prístupe k spoločnosti a politike. Obe školy síce hlásali myšlienku, že človek je občanom celého sveta, no každá z nich si to vykladala inak.
Kozmopolitizmus kynikov
Kynici boli známi svojím radikálnym odmietaním spoločenských konvencií a inštitúcií. Ich kozmopolitizmus nebol o budovaní lepšej spoločnosti, ale skôr o oslobodení sa od akýchkoľvek záväzkov a pravidiel, ktoré spoločnosť vytvára. Ich zakladateľ Diogenes tvrdil, že je "občanom sveta" (kosmopoliteˊs) v zmysle, že nepatrí k žiadnemu konkrétnemu mestu (polis) a nepotrebuje ho. Spoločnosť, rodina, majetok či štát pre nich predstavovali zbytočné okovy, ktoré bránia človeku dosiahnuť vnútornú slobodu. Ich kozmopolitizmus bol teda skôr negatívny a individualistický – znamenal opustenie a pohŕdanie obmedzeniami, ktoré civilizácia prináša.
Kozmopolitizmus stoikov
Stoici, na druhej strane, brali myšlienku kozmopolitizmu vážne a rozvinuli ju do prepracovaného etického systému. Pre stoikov bol človek občanom sveta vďaka rozumu (logos), ktorý spája všetkých ľudí bez ohľadu na ich pôvod, národnosť alebo sociálne postavenie. Všetci ľudia sú si rovní, pretože zdieľajú božský rozum, ktorý je základom kozmického poriadku.
Stoický kozmopolitizmus bol pozitívny a konštruktívny. Znamenal, že máme morálnu povinnosť starať sa o iných ľudí a prispievať k spoločnému dobru celého ľudstva. V ideálnom stoickom svete by neexistovali hranice a všetci by sme žili ako členovia jednej veľkej komunity riadenej rozumom. To však neznamenalo odmietanie svojej vlasti, ale skôr jej prepojenie s väčším, univerzálnym spoločenstvom ľudstva. Stoici verili v hierarchiu záväzkov – najprv voči sebe, potom rodine, mestu a napokon celému svetu.
