Sófrosyné - po stopách múdrosti

Raní stoici, najmä Zenón z Kítia, boli známi tým, že používali veľmi jednoduché a stručné argumenty. Hovorí sa, že niekto sa raz sťažoval, že ich argumenty sú príliš strohé, pravdepodobne v porovnaní s rozvláčnymi dialógmi typickými pre akademikov a notoricky zdĺhavými a okázalými rečami sofistov. Zenón polovážne odpovedal: „Hovoríš pravdu, ale ak je to možné, mali by sa skrátiť aj ich slabiky.“ Keby mohol, svoje úvahy by ešte viac skrátil. Aj z tohto dôvodu sa o stoikoch hovorilo, že hovoria ako Sparťania, t. j. lakonicky. Zdá sa, že verili, že naše filozofické úvahy by mali byť stručné, aby sa dali ľahko zapamätať a vybaviť. Zložité a prepracované argumenty síce mohli získať uznanie v Platónovej akadémii, ale v reálnom svete vám nepomôžu, ak potrebujete pomoc.
 

V živote Zenona od Diogena Laertia nachádzame veľmi stručný argument, ktorý používa metódu známu ako synonymia, ktorá vychádza z tvrdenia, že séria rôznych termínov je synonymná alebo takmer synonymná. Tieto pasáže môžu byť ťažké interpretovať, pretože často závisia od sémantických nuáns starovekej gréčtiny, ktoré sa v preklade strácajú. V niektorých prípadoch zostáva pôvodný význam celkom nejasný. Napriek tomu tu uvádzame jeden možný preklad kľúčového stoického argumentu založeného na synonymách pre najvyššie dobro človeka:
 

A všetko, čo je dobré [podľa stoikov], je výhodné [συμφέρον, sympheron], primerané [δέον, deon], výnosné [λυσιτελές, lysitelês], užitočné [χρήσιμον, chrêsimon], dobre využité [εὔχρηστον, euchrêston], čestné [καλόν, kalon], prospešné [ὠφέλιμον, ôphelimon], hodné voľby [αἱρετόν, haireton] a spravodlivé [δίκαιον, dikaion].
 

Neskôr sa dozvieme, čo presne sa v tomto kontexte rozumie pod každým z týchto pojmov. Rozdelím teda tento úryvok a postupne budem komentovať každý aspekt dobra. Pre stoikov je „dobro“ pre ľudí synonymom predovšetkým múdrosti alebo cnosti. Myslím si, že je užitočné mať to na pamäti pri zvažovaní týchto ďalších synoným, preto sa ich pokúsim vysvetliť tak, že ich budem vzťahovať predovšetkým na stoický pojem cnosti.

 

Myslím si, že ide o to, že cnosť je výhodná v tom zmysle, že je prospešná, pretože okrem toho, že je sama osebe cieľom, slúži aj ako prostriedok na vytvorenie iných vecí, ktoré sú prospešné pre rozkvet. Cnosť vytvára cnosť, neresť vytvára neresť. Múdrosť a cnosť sa samy udržujú. Cnosť nevedie k neresti.
 

Slovo deon tu znamená to, čo je vhodné alebo primerané, ale zároveň implikuje povinnosť. Cnosť je našou povinnosťou, je vždy vhodná a morálne záväzná, pretože dáva nášmu životu súdržnosť alebo integritu, ktorá je potrebná pre ľudský rozkvet. Zdá sa, že to súvisí s pojmom stálosti ideálneho mudrca, ktorý je zbavený pokrytectva a protirečení. (Necnosť je naopak rozdeľujúca a protirečivá.)
 

Cnosť je vždy dobrá investícia. Jej vnútorná hodnota prirodzene prevyšuje akékoľvek náklady vynaložené na jej získanie. Bez ohľadu na to, koľko úsilia je potrebné vynaložiť na cnostný život, sú to zanedbateľné náklady v porovnaní s výhodami, ktoré z toho plynú.
 

Cnosť nám dáva všetky nástroje, ktoré potrebujeme, aby sme mohli prosperovať a naplniť náš skutočný cieľ v živote. Múdrosť je inými slovami najužitočnejšia vec v živote, pretože nám umožňuje dobre využívať všetko ostatné.

Je dobre využívaná, pretože jej využitie je chvályhodné.
Cnosť je vždy dobre využívaná alebo umne využívaná, pretože práve cnosť sama osebe robí využitie čohokoľvek iného chvályhodným. Naopak, veci, ktoré sú indiferentné, môžu byť využívané buď dobre, alebo zle. Bláznovstvo a neresť nikdy nemôžu byť využívané dobre, ale múdrosť a cnosť zo svojej podstaty nemôžu byť nikdy využívané zle.
 

Grécke slovo kalon znamená čestný aj krásny a stoici pravdepodobne mali na mysli oba významy. Cnosť je krásna, pretože je v dokonalom súlade so svojím skutočným účelom. Má všetko, čo príroda určila ľuďom, aby dosiahli, aby boli úplní a prosperovali. Česť a (morálna) krása tiež robia ich nositeľa skutočne chvályhodným. Neresť nie je nikdy chvályhodná; cnosť sama osebe nie je nikdy škaredá ani opovrhnutiahodná.
 

Cnosť nám pomáha, zatiaľ čo necnosť nám škodí. Svojou povahou je prospešná alebo „dobrá pre nás“. Mohli by sme povedať, že cnosť je pre nás zásadným zdrojom zdravia, pretože predstavuje náš rozkvet. Neresť nám nikdy neprospieva; cnosť nám nikdy neškodí. Indiferentné veci, ako bohatstvo a povesť, sú prospešné alebo škodlivé len vtedy, ak ich dobre alebo zle využívame.

Hodná voľby, pretože je taká, že by ju človek rozumne zvolil.
To znamená, že cnosť je vždy hodná voľby, alebo že by sme ju mali zvoliť, ak žijeme v súlade s rozumom. Cnosť je jedinou racionálnou voľbou, ak chceme prosperovať. Cnosť je to, čo múdry človek, žijúci v súlade s rozumom, by si zvolil nad všetko ostatné. Nikdy nie je racionálne zvoliť si neresť.
 

Cnosť je spravodlivá alebo správna, pretože je v súlade s prírodným zákonom a umožňuje nám žiť v harmónii s ostatnými ľuďmi. Cnosť je cesta, ktorá vedie k bratstvu ľudstva a ku kozmopolitnému alebo univerzálnemu mestu Dia.
 

Už dlho ma udivuje, že synonymá pre naše „dobro“ alebo cnosť v stoicizme možno rozdeliť do dvoch hlavných kategórií:

1. Čo je čestné alebo morálne dobré

2. Čo je zdravé alebo dobré pre nás
 

Pre stoikov je obzvlášť dôležité trvať na tom, že v istom základnom zmysle sa to, čo je čestné, a to, čo je zdravé, zhoduje. Nečestnosť nie je zlá len pre spoločnosť, ale aj pre jednotlivca. Cnosť nie je dobrá len pre spoločnosť, ale aj pre jednotlivca. Ako to výstižne vyjadril Marcus Aurelius: „Čo nie je dobré pre úľ, nie je dobré pre včelu.“
 

Autor: Donald Robertson