Stoický pohľad na najvyššiu bytosť (Boha)
Tradičné filozofické pohľady na Boha prekvitali v stredoveku a dodnes ich obhajuje mnoho mysliteľov. Panenteistický pohľad1 mal starovekých a stredovekých predchodcov, ale svoju najpremyslenejšiu podobu dostal v dvadsiatom storočí. Tretí pohľad, staroveký stoický pohľad, má len málo súčasných prívržencov, ale je pre nás zaujímavý z troch dôvodov:
(1) Je to ďalší pohľad na božskú najvyššiu bytosť, ktorý priťahuje racionálnych ľudí; (2) jeho podobnosti a rozdiely s ostatnými pohľadmi môžu osvetliť ostatné pohľady; a (3) v starovekom Grécku a Ríme konkuroval atomistickej filozofii Epikura, ktorá bola modifikovanou verziou atomistickej filozofie Demokrita.
Toľko čŕt stoického pohľadu prevzala buď tradičná transcendentná teória, alebo Hartshornova imanentná teória2, že tabuľka uvádzajúca podobnosti a rozdiely nám môže pomôcť rýchlo pochopiť podstatu stoického pohľadu. Hoci stoici boli, striktne vzaté, polyteisti a pohania, jeden boh, vládca vesmíru, má v stoickej filozofii osobitné miesto.
Stoický pohľad na najvyššiu bytosť je v nasledujúcich ohľadoch podobný tradičnému pohľadu:
(1) Stoická najvyššia bytosť je vševedúca, pokiaľ ide o minulosť a budúcnosť.
(2) Stoická najvyššia bytosť je všemocným plánovateľom/tvorcom všetkého, čo sa deje.
(3) Stoická najvyššia bytosť je absolútne dobrá. Všetko, čo sa deje, sa deje z dobrého dôvodu.
(4) Stoická najvyššia bytosť chce, aby sme dodržiavali morálne zásady.
Stoický najvyšší bytostný princíp sa od Boha v tradičnom ponímaní, líši v nasledujúcich bodoch:
(1) Stoický najvyšší bytostný princíp nie je jediným božstvom, existujú aj menšie božstvá.
(2) Stoický najvyšší bytostný princíp je imanentný, nie transcendentný.
(3) Stoický najvyšší bytostný princíp (alebo božský rozum) je „telesný“ t.j. hmotný.
Na rozdiel od Epikura, Lukrécia a mnohých ďalších novších mysliteľov, stoici verili, že dve telesá môžu zaujímať rovnaké miesto v rovnakom čase. (Predstavte si napríklad, ako sa dve tekutiny, voda a mlieko, zdajú byť navzájom prepojené, keď sa zmiešajú.)
Medzi starovekými filozofmi prírody bola rozšírená predstava, že príroda je zložená zo štyroch materiálnych látok alebo prvkov: zeme, vody, vzduchu a ohňa. Podľa stoikov boli dve z týchto štyroch „tiel“ (vzduch a oheň) aktívnymi silami a dve (zem a voda) pasívnymi. Aktívne sily boli zodpovedné za zákonitosť prírody vo všeobecnosti, súdržnosť hmotných objektov od kameňov po živé organizmy a činnosť aktívnych bytostí vo všeobecnosti.
Medzi aktívnymi silami bol oheň stotožňovaný s inteligenciou. Stoici opisovali najvyššiu bytosť ako „inteligentný oheň“, ktorý preniká všetkým a všetko ovláda.
Stoici popierali, že existuje začiatok a koniec času; napriek tomu sa zhodli, že čas je konečný. Ako? Čas je cyklický3. Každý cyklus má pevnú dĺžku a každý cyklus sa presne opakuje.
Prečo verili, že čas je konečný (ak si nedokázali predstaviť absolútne prvý moment v čase)? Len konečné veci môžu byť dobre vytvorené. Vesmír je dobre vytvorený. Je teda konečný. Cyklický čas je spôsob, ako zachovať konečnosť bez začiatku a konca.
Autor: Jan Garrett
________________________
1 Panenteizmus (gr. pan en Theos) je ponímanie boha, ktoré v sebe zjednocuje teizmus a panteizmus: svet spočíva v bohu, svet je spôsobom prejavu boha. Panenteizmus tvrdí, že celý svet je obsiahnutý v bohu. Predstaviteľmi panenteizmu boli napríklad: Plotinos, Augustín z Hippa, Ján Scotus Eriugena, Schleiermacher, Krause.
2 Charles Hartshorne (1897 – 2000) bol americký filozof, ktorý sa venoval predovšetkým filozofii náboženstva a metafyzike. Pre Hartshornea je Boh imanentný aj transcendentný. To znamená, že Božia božská myseľ je prítomná vo fyzickom vesmíre ako celku, ale zároveň ho presahuje alebo prevyšuje. Hartshorne sa domnieva, že vesmír je v Bohu, alebo ako sa to niekedy nazýva, „panenteizmus“ (z gréckeho pan (všetko) + en (v) + theos (boh)).
3 Starovekí grécki stoici mali teóriu, že vesmír prechádza cyklom nekonečného opakovania s obdobiami (kozmického) požiaru (grec. ekpyrosis), stavom, v ktorom je všetko oheň, a obdobiami kozmického poriadku, v ktorých existuje svet, ako ho poznáme. Medzi týmito obdobiami dochádza k tvorbe prvkov, ktoré vytvárajú vesmír, v ktorom existujú všetky štyri prvky (oheň, voda, zem, vzduch).
