Sófrosyné - po stopách múdrosti

Výnimočnosť a odlišnosť stoikov možno analyzovať v niekoľkých kľúčových rovinách:

​Metafyzické východiská (Aká je podstata reality?)

Toto je asi najradikálnejší posun. Zatiaľ čo Platón a Aristoteles pracovali s dualizmom, stoici boli striktní materialisti.

• Klasika (Platón/Aristoteles): Realita je rozdelená. Platón rozlišoval medzi svetom večných a dokonalých ideí a nedokonalým hmotným svetom, ktorý vnímame zmyslami. Aristoteles videl realitu ako spojenie formy a matérie.
• Stoici: Pre nich je všetko telesné. Neexistujú žiadne abstraktné entity ani transcendentný svet nad nami. Dokonca aj veci, ktoré by sme považovali za nemateriálne – ako duša, cnosti alebo božský logos (kozmický rozum) – boli chápané len ako mimoriadne jemná, no stále hmota (akýsi éter alebo oheň). Týmto popreli celé platónske nebo ideí.

Epistemologický prístup (Ako poznávame svet?)

Ako dôsledok ich materializmu menia aj názor na to, ako získavame poznanie.

• Klasika (hlavne Platón): Senzorické poznanie je nedokonalé a klamlivé; pravé poznanie získavame rozumom, kontempláciou ideí.
• Stoici: Kládli obrovský dôraz na empirické poznanie a zmyslové vnímanie. Zmyslové poznanie nepovažovali za klamlivé. Zaviedli koncept "kataleptickej predstavy" (alebo uchopujúcej predstavy). Predstavte si to ako taký 'cvak' v mozgu – bezprostredné, jasné a pravdivé pochopenie reality, ktoré nás núti súhlasiť, že to tak je. V podstate išlo o bezprostredné poznanie reality založené na jasnom zmyslovom vnímaní.

Etické Učenie (Čo nás robí šťastnými?)

Tu vidíme najväčší dopad stoicizmu na každodenný život.

• Klasika (Platón/Aristoteles): Cesta k najvyššiemu šťastiu (eudaimonia) bola spojená predovšetkým s kontempláciou a teoretickým poznaním (život filozofa).
• Stoici: Cestu k šťastiu videli v praktickej etike. Radikálne prehodnotili vzťah k vonkajším okolnostiam. Jediné skutočné dobro je cnosť (rozum, spravodlivosť, sebaovládanie). Všetko ostatné (zdravie, majetok, povesť, bolesť) je indiferentné. To znamená, že vás to nemôže urobiť dobrým ani zlým, ani nemôže v skutočnosti poškodiť vašu dušu. Ich etika bola výrazne individualistická a zameraná na vnútornú slobodu jednotlivca, ktorú nemôže nikto vziať.

Vzťah k tradícii a praktická orientácia

Stoici spravili filozofiu prístupnou pre všetkých.

• Vzťah k tradícii: Klasická grécka filozofia mala často aristokratický charakter. Stoici sa od tohto odpútali. Ich učenie bolo prístupnejšie širším vrstvám a malo univerzalistický charakter. Mnohí významní stoici (ako napr. Zenón z Kitia) pochádzali z okrajových častí helenistického sveta. Stoikmi boli otroci (Epiktétos), bohatí senátori (Seneca) aj cisári (Marcus Aurelius).
• Praktická Orientácia: Na rozdiel od teoretickej orientácie klasickej filozofie sa stoici zameriavali na praktické zvládanie života. Filozofiu chápali ako "umenie života" (ars vitae). Preto rozvíjali techniky ako sebaovládanie a rôzne duševné cvičenia (napr. vizualizácia nešťastia, denné sebareflexie).

Kozmologická perspektíva (Ako chápeme svet ako celok?)

Základom ich materializmu bolo pohlcujúce videnie sveta.

• Klasika (čiastočne): Často hierarchické usporiadanie sveta a rôzne príčiny.
• Stoici: Videli svet ako jeden prepojený organizmus preniknutý božským logom (kozmický rozum, ktorý ho riadi). Zdôrazňovali jednotu všetkého existujúceho namiesto hierarchie. Z toho vyplýval ich prísny determinizmus a akceptácia osudu (všetko sa deje z rozumu, a teda má to tak byť). Toto prijatie osudu sa výrazne líšilo od klasického gréckeho pohľadu.

AI Gemini + MP