Všetko je Jedno: monizmus a múdrosť celku
Kráčanie po ceste stoickej múdrosti
V ére, ktorú čoraz viac charakterizuje rozdelenie – medzi národmi, identitami, disciplínami a dokonca aj v nás samých – staroveký pohľad monizmu ponúka jasný a zjednocujúci hlas. Nezakrýva hluk. Nesúťaží o pozornosť. Jednoducho je – ako jediná hora vyrastajúca z roviny, tichá, ale nepopierateľná, pripomínajúca nám, že všetko sa vracia k jednému.
Monizmus je viac ako metafyzický koncept; je to šošovka, cez ktorú vidíme. V jadre monizmu je presvedčenie, že celá realita je v podstate jedna vec. Nie je to mnoho vecí pospájaných dohromady, nie je to chaos usporiadaný do poriadku, ale jeden súvislý celok. Či už je tou základnou substanciou hmota, myseľ alebo niečo nad rámec oboch, monizmus potvrdzuje jednotu pod všetkými rozdielmi.
Stoický pohľad na jednotu
Stoici boli monisti zvláštneho druhu – telesní monisti. Pre nich bolo všetko, čo existuje, hmotné, vrátane božského. To, čo oživuje vesmír, je logos – racionálny, organizujúci princíp, ktorý nie je niekde vonku, ale je imanentný vo všetkom. Oheň hviezd, rast rastlín, voľby ľudských bytostí – všetko to podľa stoického pohľadu vyjadruje tú istú racionálnu silu.
Marcus Aurelius, meditujúc nad touto pravdou, napísal:
„Vesmír je jediná živá bytosť s jednou podstatou a jednou dušou.“
Nie je to poetická metafora. Je to pohľad na svet. Filozofický záväzok k celistvosti vo fragmentovanom svete.
Mnoho tvárí, jedna realita
Monizmus nosí v rôznych tradíciách rôzne masky:
- Substančný monizmus hovorí, že všetko je zložené z rovnakého materiálu – či už sú to atómy alebo duch.
- Neutrálny monizmus naznačuje, že základná substancia reality nie je ani mentálna, ani fyzická, ale niečo hlbšie, čo sa prejavuje ako oboje.
- Absolútny monizmus ide ešte ďalej a tvrdí, že všetky rozdiely sú ilúzie. Zdánlivá rozmanitosť sveta je len Jedným videným z rôznych uhlov.
Plotinus vnímal svet ako emanáciu Jedného. Spinoza nazýval Boha a Prírodu tým istým. V taoizme Tao prúdi všetkým vecami. Posolstvo sa odráža v rôznych kultúrach: oddelenie je povrchové, jednota je hlboká.
Prečo je monizmus dôležitý práve teraz
Nie je to len koncept pre filozofov. Monizmus má praktický význam – najmä dnes. Monistické myslenie nás vyzýva, aby sme:
- Prehodnotili životné prostredie nie ako súbor zdrojov, ale ako súčasť nášho vlastného tela.
- Vnímali ostatných ľudí nie ako oddelené bytosti, ale ako prejavy tej istej univerzálnej podstaty.
- Žili čestne, s vedomím, že naše súkromné a verejné činy sa odrážajú v tej istej prepojenej sieti.
Aby sme kráčali po ceste stoickej múdrosti – ceste syntézy, spomienok na to, čo bolo rozdelené – musíme začať s týmto uvedomením: nie sme sami, pretože nemôžeme byť sami. Sme vláknami v tej istej tapisérii, vlnami v tom istom mori.
Vo svete rozdelenom rýchlosťou a izolovaným myslením nás monizmus učí pokoju. Hovorí nám, aby sme prestali analyzovať a začali vnímať. Nie všetko je súčasťou, ktorú treba opraviť. Niektoré veci sa dajú uzdraviť len vtedy, ak ich vnímame ako celok.
Záverečná myšlienka
Keď sa svet zdá chaotický a ohromujúci, predstavte si mohutnú horu, pevnú a neochvejnú. Každá kľukatá cesta, každý trblietavý potok a všetky divoké búrky sa nakoniec zbiehajú späť k tej jedinečnej, rozhodnej postave, ktorá sa týči na obzore. Na jej úpätí, kde sa starobylý kameň stretáva so zemou, je vytesaná hlboká pravda: všetko je jedno – pripomienka prepojenosti, ktorá nás všetkých spája.
Autor: The Stoic Elder
_____________________________
Pojmy ako monizmus, kosmopolitizmus či koncept Oikeiosis sú úzko prepojené a v podstate hovoria o tom istom. Treba si uvedomiť, že toto je jeden zo základných kameňov stoicizmu. Novodobí "motivační stoici" devalvovali stoicizmus na "efektívne techniky odolnosti", ktoré slúžia potrebám jednotlivca. To je však veľmi plytký stoicizmus, pretože aj keď tradičný (staroveký) stoicizmus kladie dôraz na "sebazdokonaľovanie" nerobí to za účelom dobra jednotlivca, ale pre dobro celku t.j. pre spoločné dobro celého sveta. Stoicizmus má síce črty psychoterapie, ale ide oveľa ďalej a hlavne, lieči, vychováva, kultivuje dušu ( presnejšie vôľu a charakter) človeka z toho dôvodu, aby bol jednotlivec užitočnejší pre celok. Cieľom teda nie je dosiahnuť vnútornú (s)pokojnosť pre seba samého a svojich najbližších. Silnými, odolnými a ušľachtilými sa máme stať preto, aby sme sa mohli spolupodieľať na udržiavaní, obnove a zlepšovaní sveta, ktorý bude v súlade s kozmickým poriadkom, v súlade s Prírodou. Toto je univerzálny cieľ na ktorom sa stoicizmus zhoduje s budhizmom a taoizmom, filozoficko-spirituálnymi systémami, ktoré takisto kladú veľký dôraz na Jednotu a Celok. Stoicizmus však napr. na rozdiel od budhizmu nejde až do takého extrému a nesnaží sa "zabiť" ego t.j. individuálnu identitu ako niečo falošné a iluzórne. Stoicizmus učí, že treba ego zbaviť falošných vrstiev (spoznať seba samého) a zosúladiť vlastnú prirodzenosť s Vesmírom t.j. kozmickou prirodzenosťou (povahou vesmíru). (MP)
