Hýpomnemata 4
Nemôžem pracovať pre iných bez toho, aby som pracoval na sebe. Toto je veľmi dôležité, hoci banálne a (takmer) všetci to vieme, ale myslím, že len málo z nás (vrátane mňa) to aj dôsledne praktizuje. Problém je, že ono to zvádza k tomu, že najskôr musím pracovať na sebe a až keď usúdim, že som dostatočne rozvinutý (takmer dokonalý), môžem začať pomáhať iným. Tieto práce (na sebe a pre iných) však musia prebiehať paralelne. Ale až, od určitého bodu - určitej úrovne tvojej dokonalosti (cnosti, poznania, zručností...). Ak som príliš nestály, kolísavý, príliš často podlieham svojim slabostiam, som ako slamka vo vetre...vtedy sa musím viac sústrediť na prácu na sebe (sabazdokonaľovaní). A keď zmocniem, potom môžem ponúknuť svoje "služby" iným. V opačnom prípade sa môže stať, že budem svojou prácou (pomocou) druhým viac škodiť ako prospievať a v konečnom dôsledku i sebe tým viac uškodím a stanem sa ešte slabším.
